Cathérine Deverau

7. května 2017 v 17:17 | Admin |  Aktivní profily

Rodina:
Matka: Adeline Deverau (údajne mŕtva)
Otec: Vladimir Georgiy Romanov (údajne mŕtvy)
Súrodenci: malá pravdepodobnosť, že existujú a ešte menšia, že stále žijú
Teta: Valentina Mikhailov rod. Romanov (mŕtva)
Strýko: Yury Mikhailov (mŕtvy)
Bratranci a sesternice: Artyom, Mechislav, Kristina, Darya (nemá o nich žiadne informácie, s najväčšou pravdepodobnosťou všetci mŕtvi)

Práce: developerka, investorka, obchodníčka so všetkým možným, majiteľka niekoľkých galérií a ďalšie, neznáme zárobkové aktivity

Stredne dlhé blond vlasy, niekedy rovné, inokedy v miernych vlnách splývajúce pozdĺž ramien a chrbta. Modré oči, ktoré dokážu svojím chladným pohľadom vyvolať tak nepríjemný pocit, ako vedia byť milé a plné života. Plné pery, ktoré často vytvárajú šibalský úsmev. Tak by sa najlepšie dala Cath opísať, teda aspoň čo sa prvého dojmu týka. To všetko je prvé, čo si na nej všimnete. Postavou patrí k tým nižším, meria 169 centimetrov a je štíhlej postavy, no na tých správnych miestach má to, čo tam má byť, takže by sa dalo povedať, že svojou postavou púta nejedno chlapské alebo aj ženské oko. Inak jej na tvári dosť často pohráva menší úsmev a v očiach túžba po dobrodružstve, nebezpečenstve a hlavne adrenalíne. Často na svet hľadí skúmavým pohľadom plným po poznaní akoby chcela odhaliť všetky tajomstvá sveta. Je v nej niečo divoké, čo však len tak nespoznáte. Musíte si s ňou byť bližší aby vám jednak verila, no otázne je, či môžete veriť aj vy jej. Často jedná na vlastnú päsť, no napriek všetkému si svoju svorku drží zubami nechtami a bojuje za ňou ako za seba. Je pravda, že často žila ako samotárka, no veľa dlhšie žila v nejakej svorke. Všetko to súvisí s jej komplikovanou povahou. Za tých takmer šesťsto rokov, čo žije, toho zažila už naozaj veľa, no so všetkým dobrým ide ruka v ruke aj to zlé. Preto si k sebe druhým nepúšťa a je rezervovaná, i keď tak na prvý pohľad ani pôsobiť nemusí. Skôr by sa dalo povedať, že je pre ňu ťažké ukázať niekomu svoju pravú tvár, pretože cudzím nedôveruje. Len pár ľudí pozná jej pravú tvár, tú dobrú, keď si zubami-nechtami chráni svojich milovaných, priateľov, svorku a je ochotná za nich položiť hoci aj život. Inak trpí utkvelou predstavou že si vystačí sama a nikoho nepotrebuje. Láska a city sú slabosťou, čo si dosť uvedomuje, pretože je to presne to, čo ju tak často dostávalo do problémov. Má príliš silného vlka, no počas tých rokov sa ho už naučila ovládať. Napriek tomu mu až často krát prenecháva vedenie nad jej skutkami. V minulosti trpela Štokholmským syndrómom a občas sa u nej prejaví slabý náznak masochizmu, avšak tieto poruchy súviseli s jej minulosťou a v súčasnosti sa už tak neprejavujú. Napriek tomu vníma bolesť ako niečo, čo jej pripomína že je na žive.

Už len samotné meno o nej napovedá, že je Francúzska, čo však nie je až taká pravda. Narodila sa v Paríži, no takmer celý život prežila v Ruskej tundre. Mama bola Francúzska, otec Rus, no obaja zomreli nešťastnou náhodou (teda aspoň to jej príbuzní tvrdili). Po ich smrti si ju zobrali príbuzní z otcovej strany. Do svojich osemnástich rokov života sa jej nič zaujímavé neprihodilo. Žila v jednej z bohatších štvrtí a nikdy netrpela nedostatkom ničoho. Všetko sa to ale zmenilo v osudný večer, kedy jej cestu v tmavej uličke zatarasila neznáma mužská postava. Pamätala si už len bolesť a tmu. Na druhý deň sa zobudila na neznámom mieste. Ležala na špinavom matraci a cez stehno sa jej ťahala hlboká rana. Celá prestrašená sa pokúsila utiecť, no zrazu pristúpil statný Rus a zabránil jej v tom. Šepkal jej slová, ktoré jej nedávali zmysel. Jediné čo vtedy cítila bol strach a nenávisť. Nedokáže odhadnúť, ako dlho ju tam držal a robil si s ňou čo sa mu zachcelo, no jedného dňa sa do tmavej pivnice nevrátil. Vonku svietil mesiac v splne a ju zrazu premohla obrovská bolesť lámajúcich sa končatín a kostí. Jej prvá premena. Pretrhla všetky reťaze a dostala sa von z pivnice. Vybehla do tmavej noci a už nikdy sa nevrátila. K sebe potom opäť prišla o pár dní, keď sa nahá a celá od krvi prebudila v lese. Nič si nepamätala. Jej rodina ju vyhlásila za nezvestnú a ona si nikdy k príbuzným nevrátila. Bála sa, že im ublíži, pretože jej vlk bol príliš divoký a nedokázala ho ovládať. Ukrývala sa v temných zákutiach neznámeho ruského mestečka a za sebou zanechávala krvavé cestičky a mŕtvoly nevinných, keď sa nedokázala ovládnuť.
Keď jej už hrozilo, že ju objavia, akoby zázrakom ju našiel alfa jednej mocnej ruskej svorky, ktorá sídlila v ruskej tundre. Donedávna ho mala za svojho stvoriteľa, no potom zistila, že Dmitriy Vasilievich mal dvojča, ktoré ju premenilo a darovalo jej gén vlka. Každopádne to bol práve Dmitriy, kto ju naučil ako byť vlkolakom. Prijal ju do svojej svorky a vychoval ju v svoju osobnú zabijackú hračku, ktorú používal k hromadnému vyvražďovaniu. Bola to krutá svorka založená na strachu a krvi. Pravidelne robili nájazdy na okolité dediny a plienili, pričom tento život Cath neprišiel vôbec ničím zvláštnym. Milovala Dmitriyho napriek všetkému čo jej robil a všetkému čo ju nútil robiť. Teraz by možno s odstupom času vedela posúdiť, či išlo alebo nie o Štokholmský syndróm, no ona sa takýmito vecami príliš nezaoberala nikdy. Bolo to nepodstatné, pretože akonáhle z tej všetkej moci a krvi trochu vytriezvela, uvidela ako sa veci majú. Uvidela, ako slepo nasleduje Dmitriyho a ako si s ňou robí čo sa mu zachce. A tak s tým spravila krátky proces. Jedného dňa keď sa Dmitriy vrátil z lovu, jediná svorka, ktorá mu zostala bola tá, čo bola na love s ním. Zvyšok Cath chladnokrvne zabila, pretože jej bránili v odchode. Už viac nedokázala byť v jeho réžií a tak sa rozhodla oslobodiť. Vedela, že ju Dmitriyho hnev bude aj naďalej sprevádzať a že ju bude chcieť späť, no rovnako vedela aj to, že nesmie polaviť. Útočisko našla v jednom nemenovanom bare, kde prvýkrát stretla vlkolaka známeho ako William Miles. Vyzeralo to na krásny večer v príjemnej spoločnosti, no potom sa z ničoho nič objavili Dmitriyho vlci a večeru odzvonilo. S Williamovou pomocou sa ich Cath zbavila a obaja z toho vyfasovali zákaz vstupu do istého nemenovaného podniku. Dôležité však bolo, že mala vďaka Willovi náskok pred svojim prenásledovateľom. Rozlúčila sa rýchlo a v tichosti, prchajúc opäť preč. Takto fungovala mnoho rokov, až si časom privykla na život na úteku a naučila sa v tom chodiť. Neustále sa obzerala cez rameno, no dokázala z toho vyťažiť aj niečo pozitívne. V konečnom dôsledku bola slobodná a viac nepotrebovala.
Takto žila mnoho rokov a všetko bolo fajn. Pár storočí sa pretĺkala ako samotárka, no potom sa niečo zmenilo a ona opäť pocítila túžbu niekam patriť. Keď potrebovala, jednoducho sa dostala do hocijakej svorky, no už nikdy v žiadnej nevydržala tak dlho ako v tej prvej. Nebolo to tým, že by nenašla tú pravú svorku, alebo toho pravého druha, proste dlho nevydržala na jednom mieste. Vždy ju lákalo dobrodružstvo a nebezpečenstvo. O tom svedčí aj množstvo bitiek v ktorých sa zúčastnila, niektoré boli svetové, iné menšie a niektoré také, o ktorých sa ani nehovorí. Napriek svojej novej, ktorej povahe však nikdy nikoho nepremenila. Dlho mala problém prijať svoju vlkolačiu podstatu a možno aj preto si to kompenzovala zabíjaním. Napokon však vstúpila do jednej svorky, kde získala svoju jedinú priateľku, Sky. Bola jej alfou a niekto ako Cath jej padol vhod. Svorka bola divoká, neštítila sa zabíjania a síce Cath holdovala krvi už o niečo menej, po dlhej dobe mala pocit, že niekam skutočne patrí. Nebola však hlúpa a vedela, že Dmitriy po nej stále ide. Menila si mená, často sa sťahovala, no tu chcela zostať.
V tej dobe jej bolo všetko jedno a robila si, čo len chcela. Všetko sa ale zmenilo v jeden osudný deň. Veľa cestovala a časom veľmi zbohatla, no vždy sa vrátila domov k svoje svorke. Raz, na jednej výstave, ktorú uskutočnila v New Yorku, stretla veľmi zaujímavého muža. Nikdy nikomu nepovedala, čo sa medzi nimi stalo, dokonca ani Sky to presne nevedela. Poznala len meno. Christopher. A bol to práve Chris, kto Cath zmenil. Dalo by sa povedať, že jej ukázal nový spôsob ako hľadieť na svet. Opäť sa zmenila, no tento krát k lepšiemu. Síce už nikdy nebude to milé a nevinné dievča s francúzsko-ruskými koreňmi a prekvitajúcou dobrosrdečnosťou, no na druhej strane ani ten krutý zabijak z ruskej tundry. Tento tajomný muž dokázal spojiť a zjednotiť dve podstaty Cathérine. Ľudskú a vlčiu. Prežili spolu dva roky, počas ktorých Sky zúrila a prisahala, že Chrisa raz nájde a zabije za to, že kvôli nemu stratila tak cenného člena svorky. Chris všakvedel, že nie je ten pravý, aby donútil Cath zostať pri jednom človeku a tak nesmeroval jej kroky k vtedy ešte menej známemu mestu Monohpilia.
Cath vedela, že teraz má konečne šancu spraviť niečo so svojim životom, a tak sa podľa toho aj zariadila. Vedela však, že ju Dmitriy stále hľadá a chce ju späť, no život na úteku bo predsa len životom. Vtedy sa zaprisahala, že do Monohpilie nepríde skôr ako sa zbaví tohto démona z minulosti. Viac ako storočie prežila tým, že sa snažila upratať tento svoj malý, osobný bodrel, až sa k nej doniesla správa, že Dmitriyho zabili lovci. A vtedy sa jej cesta otvorila do Monohpiliie. Zrazu bola slobodná. Hneď na začiatku pociťovala silné nutkanie pridať sa práve k Dracleu, čo bola svorka až príliš podobná tej ruskej, ktorá ju vychovala, či tej, kde žila pod vedením Sky. Stále však mala v hlave čo jej povedal Christopher a preto nasmerovala svoje kroky do Lunaru, kde si jej lojalitu získal miestny alfa. Nikdy to nemal s ňou ľahké, keďže mala silný temperament a vlastnú hlavu, no mohol sa na ňu spoľahnúť a to bolo hlavné. Časom a veci dali do poriadku a Cath prekvapila návšteva z minulosti v podobe Williama Milesa, z ktorej sa neskôr vyrysoval asi ten najnormálnejší vzťah v jej živote. O pár rokov do mesta zavítala aj Sky a svojou prítomnosťou zvádzala na stranu zla svoju bývalú betu. "Pokojný život v Lunare po boku s niekým, kto by za ňu položil život však nebolo niečo, čo by jej malo byť dopriate. Ozvali sa opäť staré kontakty a donieslo sa k nej, že je na jej hlavu vypísaná odmena. Že ju niekto hľadá... a ona hneď vedela o koho ide. A tak spravila tú najnesebeckejšiu vec vo svojom živote a aby Willa ochránila pred démonmi minulosti, nechala ho ísť, jediným spôsobom aký poznala. Lovcov, ktorí po nej išli na príkaz samého Lucifera vylákala z mesta a zbavila sa ich. Po roku sa vrátila domov. Domovom bola jej svorka a tá už v tomto čase existovala v meste známom ako metropola vlkolakov - Shademore. Vrátila sa opäť do svorky a snaží sa zubami-nechtami držať svojej ľudskosti, no vo vzduchu cíti príchod búrky, a tak sama nevie, ako dlho to ešte vydrží. Čo ak príde niekto, kto jej pripomenie ako dobre chutila všetka tá moc a krv nepriateľov a svojich obetí?




Kožuch má takmer rovnakej farby ako vlasy, je ale skôr biely s odleskami béžovej. Uši, končeky labiek časť čela a nosa lemujú hnedé odtiene. Pri ústach má taktiež čiernu srsť ako aj na končeku chvosta. Výrazné a však bledo modré oči sa vpíjajú do všetkého na čo pozrie. Ako vlk má skorej skúmavý pohľad, no taký má vlastne aj normálne ako človek. Mohutné laby, ostré tesáky a drápy. To všetko jej pomáha pri boji.



 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama