Edem

8. května 2017 v 15:02 | Admin |  Aktivní profily


Rodina: Otec, ku ktorému sa nepriznáva
Práca: Pouličný umelec (hra na gitare, maľovanie, fotenie)
Národnost: Anglická


Vie byť komplikovaný keď chce, ale na druhú stranu to nie je také ťažké, vyvodiť si jeho povahu z jeho správania sa. Ku každému sa snaží chovať rovnako, čiže odmerane, povýšenecky, drzo... Akoby si myslel, že má navrch pred všetkými a nikto mu nesiaha ani po členky. Stačí mu už len koruna na hlavu. Neskrýva sa v dave ľudí, práve naopak, snaží sa z neho vytŕčať, je rád stredobodom pozornosti, priam to miluje. Vie, že vtedy je najľahšie si niekoho omotať okolo prsta, keď si získa jeho plnú pozornosť. Niekedy sám sebe príde ako obyčajná ľudská schránka, pretože nemá žiadne city. Výčitky u neho nehrozia, rovnako ako to, že by sa mohol niekedy zamilovať. Priateľov má veľa a ak ho tí ľudia nepovažujú za svojho priateľa, tak je to ich problém, pretože on ich už má na zozname svojich kamošov. Iné jemné city u neho len sotva nájdete, vďaka nim by mohol byť zraniteľný a to si on dovoliť nikdy nemohol a ani nechce dovoliť. Načo byť zraniteľný, keď môže byť chladný a tvrdý ako skala a predsa byť spokojný? Vie, čo to je zľutovanie, ale iba vtedy, keď sa mu to hodí, inak nie. Nikdy nehľadá jeden konkrétny cieľ, je toto zbytočné mrhanie času, hlavne ak by narazil na prekážku, ktorá ho delí od cieľa. Rád ju proste obíde alebo si nájde úplne inú cestu, kde mu nič nebráni a ešte pri tom niečo získa. Vie veľa vecí, možno viac než by chcel, ale on sám si myslí, že to nikdy nevyužije, tie časy sú už preč a on nemá rád, keď sa musí vracať k dávno dokončenej práci. Aj to je dôvod, prečo sa s nejakou ženou vyspí a na druhý deň už ani nevie jej meno. Užil si s ňou a keďže s ňou už nemá ďalšie plány, jednoducho sa o ňu prestane zaujímať. Vždy robí to, čo chce on a nie niekto iný, kto si myslí, že ho môže ovládať, to sa nepodarilo ešte nikomu. Taktiež nikomu neverí, jedine sebe samému, pretože iba na seba sa vie stopercentne spoľahnúť. Pod kožu si nikoho pustiť nechce a to sa mu aj úspešne darí. Je pekelne trpezlivý nech ide o čokoľvek, ale každý pohár raz pretečie, takže vtedy je ako neriadená strela, ktorej je lepšie sa vyhnúť. Keď je naštvaný, koná unáhlene a je hrozne pomstychtivý. Vie ako použiť svoj jazyk či už na hádku alebo niekoho obalamutenie, často pri tom pôsobí, akoby dotyčnej osobe čítal myšlienky. Zraniteľný je asi len počas spánku, kedy dokáže zo sna povedať veľa zaujímavých vecí a ani o tom sám nemusí vedieť. Tiež je hrozne sarkastický či už ide o kanadské žartíky alebo jednoduchú iróniu, v ktorej sa už natoľko zdokonalil, že je neskutočne ťažké pochopiť či to myslí vážne alebo len zo srandy. Niekedy si tým nie je istý ani on sám, ale väčšinou si to už nejako sám vyvodí. Meria presných 178 centimetrov, čím sa neradí medzi nízkych, ani medzi príliš vysokých, príde si skôr ako taký zlatý stred. Čo sa týka jeho váhy, tak si nepríde moc vypasený, skôr naopak, je možno až príliš chudý, ale rebrá mu nevidno, na to si zas dáva pozor. Jeho stravovacie návyky sú také, že keď má pri sebe dosť peňazí, dovolí si kúpiť si aj niečo lepšie a chutnejšie, záleží od toho či mal dobrý alebo zlý deň. Vlasy mu menia farbu snáď podľa nálady. Niekedy ich má tmavo hnedé, skoro až čierne a niekedy zas slabo hnedé, skoro až blond. Rád si ich necháva narásť trochu dlhšie, ale po maximálne po plecia, to je jeho hranica. Jeho účes pripomína ranné vstávanie, pretože ich má rád také rozcuchané, niekedy sa na nich nájde aj nejaký ten klobúčik či čiapka. Oči má smaragdovo zelené akoby práve vykradol klenotníctvo, vzal si odtiaľ dva zelené smaragdy a vložil si ich do očí. Nos má primeraný a pery plné v rámci možností. Raz za čas na jeho tvári vidieť aj pár dňové strnisko, o ktoré sa sem tam aj stará, pretože sa ho nechce zbaviť úplne, aleže ani nechce aby vyzeral zarastene ako homelessák. Postavu má takú, aby ulahodila oku hocakej baby, ale nedá sa povedať, že by ju mal nejako špeciálne vyšportovanú každodenným trávením času vo fitku. No nejaké tehličky sa tam rozhodne nájdu, minimálne na dotyk určite. Jeho telo tiež zdobí pár tetovaní, ktorých väčšinu skrýva pod oblečením, ale to nie je zámer, on ich proste len má na takých miestach, kde to nie je vidieť keď má na sebe napríklad tričko alebo tak. Jeho šatník je jednoduchý, neoblieka sa vždy podľa poslednej módy, niekedy si dá aj nejaké staršie kúsky, ale všetko to nosí v kombinácii, kedy sa o ňom dá povedať len to, že mu to sekne.

Z jeho minulosti si pamätá len jednu vec. Svoje meno. Nie pamäť nestratil, on na to len chcel zabudnúť, chcel to všetko úplne vymazať zo svojho života, ale už prišiel na to, že svojej minulosti nikdy neujde a vždy ho bude prenasledovať. Všetko to začalo, ale aj skončilo jeho pôrodom. Nikoho zo svojich rodičov nepozná. Jeho matka vraj bola pouličná šľapka a jeho otec bol gay, ktorý len zasunul do zlej diery. Nikto z nich sa k nemu nepriznával, aby si nepokazil svoju reputáciu, preto skončil na ulici, kde sa ho ujala jedna žena, ktorá okrem mačky mala ešte menej ako on. Jediné, čo pre neho mohla urobiť bolo uhryznúť ho, inak by zomrel, pretože na tom bol po pôrode veľmi zle. Jeho telo s vlkolačím génom bojovalo, až nakoniec prehrali boj obaja. Aj skúsený doktor by ú neho vyhlásil smrť preto ho tá žena vzala so sebou, mala až príliš dobré srdce aby jeho telíčko nechala len tak ležať na ulici bez známok života. Chcela ho pochovať na kraji mesta, kde sa narodil, avšak bolo jej to odoprené mestskou hliadkou, ktorá jej zabránila v konaní hrobu. Ženu odviedli do väzenia a mačku nechali na ulici spolu s ním. Mačka mohla odísť, ale zostala s ním, vedela niečo, čo ostatní nie. Netrvalo dlho a jeho plač privolal ľudí. Jeho telo sa konečne prebralo k životu, vďaka vlkolačiemu génu, ktorý konečne začal pôsobiť. Mal šťasie, pretože práve vtedy išiel okolo istý chlap, ktorý mal vyššie postavenie a mal v celku dobré srdce. Dosť dobré na to, aby ho tam nenechal, ale vzal si ho so sebou domov, kde sa o neho aj so ženou starali ako o vlastného. Okrem neho mali ešte dvoch synov, jeden bol starší a druhý sa narodil až po príchode Edema do ich rodiny. To oni mu dali toto meno, jeho skutočná matka totižto nebola ani ochotná dať mu meno, pretože by jej nikdy nenapadlo, že by mohol prežiť. On však vtedy ešte poriadne nevedel o svete. Vyrastal takto v celku slušných podmienkach, kedy si nemusel robiť starosti s tým, či bude mať čo jesť, pretože vždy mal dostatok jedla a aj všetkého ostatného, čo chcel. Matka sa ho snažila rozmaznávať, rovnako ako aj svojich dvoch ďalších synov, ale otec na neho bol dosť prísny, zatiaľ čo na svojich synov až tak tvrdý nebol. Nikdy nepochopil prečo to tak je, načo ho teda ťahal z ulice? Áno, vedel o tom, že je z ulice a vedel kto boli jeho rodičia - nie menovite, iba ich povesť. A jeho terajší otec mu každým dňom dával najavo to, ako by si to mal všetko vážiť, pretože teraz by už žiť nemusel. Keď sa u neho začali po čase prejavovať jeho vlkolačie pudy, jeho rodičia si o ňom mysleli, že ho posadol diabol a zavolali na neho miestneho kňaza, ktorý sa z neho snažil toho zlého démona vyhnať, ale keďže mu to nešlo podľa predpísaných pravidiel exorcizmu, snažil sa na to ísť o čosi krvavejšou cestou, pri čom Edema skoro zabil. A jeho rodičia s tým nič neurobili, len sa prizerali jeho utrpeniu s tým, že ich syn určite raz bude zasa normálny chlapec, predsa si nepokazia svoje dobré meno niekým ako on. Keď sa ukázalo, že ani sila Božia z neho toho vlkolaka nevyženie, jednoducho ho vyhodili na ulicu, mal vtedy asi len desať rokov a bol zmierený s tým, že to neprežije. Jedine jeho vlk ho držal pri živote. Keď sa premenil, ušiel hlboko do lesov, ďaleko od ľudí. Ako vlk tam žil dlho, takmer zabudol na to, že sa môže zmeniť na človeka. Svoje osemnáste narodeniny oslávil tým, že si ulovil srnku a pri tom ani nevedel, že má narodeniny. Nevedel kedy presne sa narodil, narodeniny oslavoval v deň, kedy si ho priniesol jeho otec domov, ale odkedy na ňom nechali toho kňaza praktizovať exorcizmus, zanevrel aj na túto svoju rodinu a úplne prestal počítať dni či roky. Keď mal dvadsať- čo on nevedel - stretol lovca, ktorý si na neho už dlho brúsil zuby. Teraz to však vyzeralo, že už ho konečne dostane, pretože Edem bol v koncoch. Nakoniec sa však lovec zľutoval a ešte mu pomohol, keďže bol Edem vážne zranený, čo u neho podnietilo premenu na človeka, po takej dlhej dobe. Lovec sa zľutoval a vzal si ho k sebe domov, kde ho postupne liečil zo zranení, ktoré mu koniec koncov aj sám urobil
Lovec vedel o vlkolakoch, avšak on nepatril medzi tých, ktorý lovia vlkolakov, on bol proste iba chlap, čo si zarábal lovením zvierat a tento vlk robil dosť veľké problémy v jednej dedine, kde zabíjal ovce a dobytok, takže si ho dedinčania najali, aby sa tohto ich prekliatia v podobe Edema zbavil. Stali sa z nich v celku dobrý kamaráti, lovec dokonca Edemovi ukázal ako loviť či bojovať aj v ľudskej podobe. Edem tak chvíľku zvažoval či ostane človekom alebo bude znovu vlkom, ale rozhodol sa pre svoju ľudskú schránku. Pár rokov zotrval pri lovcovi, ktorý sa stal jeho dobrým priateľom, ale nič netrvá večne a aj lovec raz umrel na starobu, čo Edema dosť vzalo a vtedy zanevrel na všetky jemné city. Načo ich k niekomu prechovávať, keď potom aj tak príde krutý a bolestivý pád a všetko pekné sa zničí? Pár rokov len tak chodil po svete, možno aj pár storočí, kto to má vedieť? Svet sa mu menil pred očami, no on bol stále rovnaký, prežíval zo dňa na deň, nikdy sa nevracal ku svojej minulosti a do budúcnosti nehľadel. Potom prišiel obrovské fenomén ohľadom Titanicu, vraj nepotopiteľnej lode. Mala ísť do Americky, čo mu vyhovovalo, preto neváhal a dostal sa na palubu tejto lode, ktorá snáď otriasla svetom. Spočiatku všetko vyzeralo skvelo, preplaví sa do Ameriky, kde začne nový život ako niekto iný. Avšak táto možnosť mu bola odoprená tým, že Titanic prehral boj s ľadovcom, ktorý bol v zlom čase na zlom mieste. Život si zachránil len čírou náhodou, pretože vtedy nebol vo svojej kajute, ale motal sa všemožne po lodi. Jeho druhý pokus dostať sa do Ameriky bol už úspešný, ale nebolo to tam také ako si to predstavoval. Možno aj preto, že po jeho skúsenosti s Titanicom už videl svet inak. Vtedy sa mu pred očami odohral celý jeho život, vďaka čomu pochopil, že svojej minulosti už nikdy celkom neujde, ale na druhú stranu to malo aj niečo do seba, pretože už aspoň trochu vedel, čo chce ďalej. Keď prišla 1. svetová vojna, dostal sa do armády. Myslel si, že to bude jeho koniec, ale dokázal prežiť aj túto srandu, ale z Ameriky sa do Európy už natrvalo nevrátil, v Amerike sa mu páčilo viac, nemal to tam celé prebádané, takže to chcel napraviť. Po vojne tam teda začal viesť zas o čosi iný život, viac sa zapájal do spoločenských udalostí, keď niekde vyšiel na ulicu, takmer všetci ho poznali, ale to len v prípade, že sa na jednom mieste zdržal dlhšiu dobu. Naučil sa hrať na niekoľko hudobných nástrojov, ale najviac si zamiloval gitaru, ktorej zostal verný a začal si zarábať hudbou. Potom objavil čaro v maľovaní, ktoré ho tiež bavilo, ale nemal dostatok financií na plátna a farby, preto maľuje iba zriedkavo. Tiež si zamiloval fotografovanie, preto si šetril na fotoaparát a svoje fotky potom predával. Mal pocit, že jeho život už nemôže byť lepší, keď za ním raz prišiel jeho otec. Nevlastný, samozrejme, ale predsa len to pre neho bolo prekvapenie, myslel si, že ten už bude mŕtvy. Vysvetlil mu všetky tie roky, že aj on bol vlkolak, ale dokázal to ovládnuť a potlačiť to v sebe, preto to isté chcel aj od neho, ale keďže bol príliš mladý, nešlo to inak, iba takto, dúfajúc, že možno v ňom toho vlka zabije, ale neuvedomil si pri tom, že tým tak moc ublíži aj Edemovi. Keď ho vyhnali na ulicu, veľmi to potom ľutoval, ale už ho nikdy nevedel nájsť a medzitým čo ho hľadal, jeho ženu aj dvoch synov zavraždili, čím prišiel o celú svoju rodinu len pre vlastnú hlúposť. O to radšej teda bol, že teraz ho konečne našiel, chcel mu byť znovu otcom, ale Edem ho bral ako uzavretú kapitolu jeho života, ku ktorej sa vracať nechcel, preto ho odmietol. Jeho otec však trval na tom, aby sa jeho syn mal čo najlepšie, keďže bol jedinou vecou, ktorá mu na svete zostala a teda mu pravidelne posiela na účet dosť peňazí, aby mohol slušne žiť. Edem však nič z toho nevyužíva, nechce jeho peniaze, všetko si kupuje a platí zo svojich peňazí, ktorých síce nie je veľa, ale vyhovuje mu to. Len raz za čas využije otcove peniaze, keď sa sťahuje z miesta na miesto a jeho financie sú primalé na väčší presun. Tiež si za ne platí ubytovanie, nie v hoteli ale buď si kúpi byt alebo dom a ten po svojom odchode predá. Inak na tie peniaze ani len nepozrie a akékoľvek pokusy zo strany jeho otca ignoruje.

So psom by si ho nikto nepomýlil, ako vlk vyzerá veľmi presvedčivo, dokonca aj svojou veľkosťou nie je o moc väčší od normálneho vlka, ale pár centimetrov je tam rozdiel určite. Srsť má bielu, čiernu a sivú a tieto tri farby sa na ňom doslova vybláznili, pretože sú všade možne roztrúsené a nie je v tom nijaký systém. Jeho oči pôsobia akoby tam boli navyše, pretože všetko má buď biele, čierne, alebo sivé, takže jeho jemne stříbrné oči sú v tom celku ako päsťou do oka, no ich farba nie je natoľko výrazná, aby si ju musel každý hneď všimnúť ako prvú vec na jeho vlčej podobe. Rozhodne by sa nemali prehliadať jeho ostré tesáky a pazúre.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama