Chloe Ryan

7. května 2017 v 15:02 | Gipi |  Aktivní profily



Rodina: Domenic Blaidd, Gareth Blaidd, Elijah Wick
Práce: Zdravotná sestra, ošetrovateľka zvierat

Ak ide o Natali, tak sa radšej nevytŕča, aj keď sama veľmi dobre vie, že jej to ale vôbec nejde. Snaží sa nepôsobiť moc medzi ľuďmi, aj keď sama viem, že aj tak to robí, ale moc schválne nie. Výškou sa síce rovná niektorým ženám, ktoré sú stredného rastu, ale aj keď to nevyzerá, tak si obuje opätky, aby bola o niečo vyššia, pretože tak si skoro pripadá, že je malá. Je viacej spokojnejšia s nimi ako keby mala chodiť v balerínkach, ktoré sa jej nikdy nepáčili, takže radšej opätky ako plochá podrážka. Aj Keď ju niekedy bolia z nich nohy a má po nich otlaky, ale sama to radšej ignoruje. Jej najväčším problémom je výška, ale je vždy radšej, že je to ona a nie niečo iné, čo by sa jej za žiadnu cenu nepáčilo. Pokiaľ ide o to, či je krásna, tak áno je, ale sama radšej svoju krásu niekedy ukrýva, pretože sama nevie, čo môže spôsobiť sama. Aj keď to tak nevyzerá, tak má dobre vypracované telo, na ktorom by sa dalo nájsť dosť jaziev z bojov, ktorých prekonala už veľa. Nevadia jej, práveže ich berie ako súčasť svojho tela, pretože by si ani nepamätala, kedy ich nemala. Niektoré vznikli v jej detstve a iné počas života. O niektorých, ale vôbec nevie ako vôbec vznikli, ale jej to ani len nevadí. Vzadu na krku má malé tetovanie, ktoré skoro nevidieť, ale niekedy ho je možné si všimnúť a zistíte, že je to malé srdiečko s krídlami. Aj keď si nerada ničí vlastné telo, tak toto jej tetovanie vzniklo, aj keď ona sama o tom nevedela a prišla na to až o niečo neskôr. No nemohla už stým, čo robiť, tak si zvykla na to, že tam je a občas sa tam poškrabe, pretože cíti priamo tam nejaké mravčenie alebo si myslí, že ju niekto sleduje, čo je aj tá možnosť. Keď zdvihne pohľad do vašich očí, tak si vy všimnete tie jej neobyčajné oči, v ktorých môžete nájsť radosť, strach alebo aj hnev. Nikdy neviete, ktoré tajomstvo o nej vám jej vlastné oči prezradia. Jej oči nie sú jednej farby ako to tak väčšinov býva, ale má ich občas modré a občas sú čisto zelené, skoro stále to býva niečo medzi tým, čo by vás nemalo prekvapovať. Skôr by vás mal prekvapiť ten chlad, čo sa v nich objaví, keď ju niekto poriadne naštve a zúrivosť, ktorá ale neprejde do toho, aby na niekoho zaútočila. Zostane to iba v jej očiach a trochu v chovaní, ale nič iné nespraví. Ak má oči niečím zvýraznené, tak to hlavne iba vtedy, keď je nejaký ples alebo slávnosť, inak makeup nenosí. Ďalej k nej patria husté hnedé vlasy, ktoré ma skoro stále rozpustené, ale niekedy sa ju dá nájsť aj s obyčajným copom. Pokiaľ je k tomu nútená, tak si svoje vlasy nechá upraviť do nejakých iných účesov, ale moc nemá rada, keď sa jej niekto s nimi hrá. Keď už tak, tak im iba dovolí, aby jej ich trochu ostrihali, ale moc im nedovoľuje na ne siahať. Má plné pery, ktoré si zvýrazní rúžom, ale lesk na pery nepoužíva. Nie je naň zvyknutá a radšej použije rúž ako lesk. Viac vás ale prekvapí vrúcny úsmev, ktorý keď na vás hodí, tak sa jednoducho musíte usmiať s ňou. Jej úsmev sa jej na tvári vyčarí len málo kedy a ešte aj ten niekedy býva nútený. Pravý úsmev ponúka iba tomu, kto si ho naozaj zaslúži, ten kto si už čosi vytrpel a ona to vie veľmi dobre vycítiť a spoznať, pretože už takých ľudí videla a sama veľmi dobre vie, že si zaslúžia niečo lepšie. Pokiaľ ide o oblečenie, tak ju uvidíte v čomkoľvek, čo sa jej veľmi páči, od normálneho oblečenia po nejaké luxusné, ktoré moc často si neoblieka. Je jednoduché ju nájsť v obyčajnom oblečení, ktoré ma veľmi rada a hlavne keď sa v ňom môže cítiť pohodlne. Je jednoduché ju obliecť do čohokoľvek a aj tak sa jej to bude páčiť a nikdy nepovie nie na to o čo ju požiadáte, aby si obliekla. Aj ružová je pre ňu farba, ale má radšej iné farby, takže ružová u nej moc neprevláda.Nemá problém si na seba obliecť aj vrece a pritom bude hovoriť, že je to jej móda. Povahovo je dosť divoká, takže nie je možné u nej očakávať ako sa zachová. Môže vám spraviť peklo zo života už len svojou prítomnosťou, alebo ho spríjemniť. Obe varianty majú ale jednu nevýhodu a tou je, že sa to môže kedykoľvek zmeniť. Je veľmi náladová, aj keď jej nálady sa nemenia mihnutím oka, ale keď sa už nudí, tak sa zmení na úplný opak a začne byť doterná potvora. Vie byť aj milá, čo sa stáva v prípadoch hlavne detí a zvierat, ktoré jej dokážu robiť radosť svojou prítomnosťou, aj keď nie všetky bývajú dobré, ale znáša ich tak, ako keby boli dobre a má ich tak isto rada. Nepatrí medzi ľudí, ktorí okamžite dôverujú človeku. Patrila medzi nich, ale už nie, pretože sa až príliš veľakrát spálila a dopadlo to pre ňu alebo pre toho dotyčného zle. Vďaka tomu má toľko jaziev a z tých bitiek väčšinov vyšla ona za dobre, keď ten druhý mal viac zranení. Vie byť poriadna fúria, keď ju niekto poriadne naserie, ale niet sa čo diviť, keď sú to iba idioti, čo sa ju zakaždým pokúšajú dostať do postele, aj keď ona o to vôbec nestojí. Nerada ubližuje, aj keď sa tvári, že jej to robí radosť, ale je to opak. Radšej by pomáhala, ako ubližovala. Vždy keď ubližuje, tak sa iba vtedy bráni, ale aj tak sa jej to niekedy dosť zobrazuje v mysli a ona niekedy nemôže kvôli tomu v noci spávať. Ale horšie sú jej nočné mory, ktoré sa týkajú hlavne jej minulosti a strašia ju až tak, že býva na druhý deň poriadne vystrašená a ide sa zblázniť od strachu, ktorý jej niekedy až moc zatemňuje myseľ. Vtedy nieje moc dobrý nápad stáť blízko nej alebo byť niekde na blízku, pretože jej vtedy začne preskakovať a jej strach býva ešte väčší. Nie je jednoduché, aby niekto vedel, čo sa jej preháňa v hlave, pretože ani sama nevie, o čom premýšľa. Niekedy ju to až desí, čo sa jej nepáči. Svoj strach sa snaží prekonať, aj keď nie vždy sa jej to darí. Vie vyceriť svoje zuby práve vtedy, keď je to potrebné. Ukazuje tým, že má silu a že sa druhých nebojí, aj keď má strach, tak ho skrýva v sebe veľmi hlboko, aby nikto nevycítil ako sa naozaj cíti. Ukrýva všetko čo sa okolo nej týka, dokonca aj vlastnú silu, ktorú málo kedy ukáže naplo. Je to milovníčka zvierat a stará sa o choré a zranené zvieratá, ktoré potrebujú jej pomoc, preto sa niet čo diviť, že má doma zverinec zvieratiek, ktoré jej robia radosť v jej osamelých dňoch. Niektorý jej miláčikovia u nej zostali, pretože sa už nemohli vrátiť späť do prírody, tak si ich nechala ako vlastným maznáčikov, ktorý sú ku nej prítulný. Má rada knihy, ktoré ma aj doma u seba, ale číta hlavne romantiku no má rada všetky knihy, čo dávajú zmysel a nekončia nezmyselne. Má rada pomoc ostatným, takže preto sa stala zdravotnou sestrou, aby mohla druhým pomáhať, ale zároveň sa venuje aj starostlivosti o zvieratá a terapiu s nimi.

Natali sa narodila roku 1886 do veľmi váženej rodiny vlkodlakov, ktorú si vážil každý vlkodlak v jej krajine. Možno aj preto, že jej otec bol alfa a iný v krajine sa mu neodvážili postaviť. Niekedy občas áno, ale nikdy to pre toho človeka moc dobre nedopadlo. Keď sa narodila, tak skoro vôbec neplakala, pretože mala menšie problémy. Neplakala, pretože nebola dosť silná. Rodina ju brala ako za nešťastie, ale bolo im to jedno, pretože mala ešte dvoch starších bratov, ktorý by sa o svorku postarali, keď už je ona taká slabá. Mysleli si, že sa nedožije druhého rána, ale ona ich vyviedla z omylu, keď prežila mesiac. Potom prišli na to, že ich potrebuje viac, ako jej bratia, ale predsa len to nechávali všetci len na jej matku, ktorá bola s jej pribúdajúcim vekom čím ďalej tým slabšia. Nakoniec, keď mala tri roky, tak jej matka zomrela, pretože už bola moc slabá a nemohla sa ubrániť lovcom, ktorý ju chceli zabiť. Vtedy sa jej ujali jej starší bratia, ktorý ale v nej videli rivala, tak miesto toho, aby jej pomáhali a starali sa o ňu, tak ju skôr tyranizovali a mlátili. Každý deň musela znášať bitku od nich aj keď nemohla za to, čo sa zakaždým v tedy stalo. Nenávidela ich, aj keď boli jej rodina, ale sama ešte vtedy nevedela, že má ešte jedného brata, ktorý jej bol ochotný pomôcť, ale nemohol vstúpiť na územie svorky, pretože bol vyhnanec. Keď toho už začala mať plné zuby, tak sa snažila od nich utiecť, aj keď jej to bolo zakaždým na nič a zakaždým dostala ešte viac ako predtým. Možno bola hlúpa, že sa o to pokúšala každý deň, ale predsa len to robila s veľkou radosťou, pretože už nechcela s nimi byť. Tým že ju bili, tak ju zoceli a sama získala nad nimi prevahu tým, že sa premenila na vlka. Jej premena bola vždy pre ňu záchranou, pretože vtedy sa jej báli akokoľvek dotknúť. V šestnástich bola prinútená ísť pred otca, aj keď nechcela, ale nemohla očakávať to, čo sa tam stalo. Celý čas sa bavili len o nej a o tom, že si má niekoho vybrať za druha, ale ona sama tomu moc dobre nerozumela. Nemohla tomu rozumieť, keďže jej to bratia nevysvetlili a ani sa k tomu neunúvali. Keď prišla na to, čo to naozaj znamená, tak sa vzpriekala, že nič také neurobí a ani by nemusela, keby tam priamo nevtrhli iný vlci a nezaútočili na nich. Ju chytili ešte skôr, ako ostatných, pretože to nečakala, ale predsa len ju nezabili ako jej bratov a otca. Bolo ich tam dosť, preto nemala najmenšiu šancu sa ktorémukoľvek postaviť, ani nemohla, pretože ju pripútali k jednej stene striebornými okovami. Ten, ktorý zabil jej bratov a otca bol ich vodca. No ona nechápala, čo sa to naozaj deje. Pre ňu to nebolo moc dobré, pretože iba on mal v rukách jej život. Prišiel pred ňu a dával jej návrhy, ktoré zneli, že buď odíde a stane sa vyhnankyňou alebo niečo iné tomu podobné, ale ona mu na nijaký návrh neodpovedala, ani nechcela. Keď neodpovedala, tak ju udrel a spravil to zakaždým, keď nič nepovedala. No na ňu to nemalo žiaden vplyv, pretože to pre ňu nebolo nič a on si toho všimol. Páčilo sa mu, že nereaguje na jeho údery, tak si sám zmyslel, či bude reagovať na to, keď ju znásilní. Na to reagovala a všetko ju bolelo. Plakala, pretože jej ublížil ako aj ostatným, tým že jej zabil otca. zničil tým všetko a všetci sa vtedy zbláznili. Nemal ich ako zastaviť, pretože ho nepočúvali a nebrali za alfu. Nikdy by ho nepočúvali, kým by nespravil drastické riešenie a to bolo, že ju označil ako svoju družku a ona sa stala alfou, ktorú síce iný rešpektovali, ale aj ju nenávideli. Lenže ona viac nenávidela jeho za to, čo jej urobil, za to že ju zničil. Jej nenávisť bola veľmi veľká a stále sa zvyšovala. Mohla sa síce slobodne pohybovať, ale nestálo jej to až tak za to, až kým nestretla toho posledného z rodiny, ktorý jej zostal, Domenic. On jej povedal, že nemôže to takto zostať, že je potrebné zrušiť všetko. Nemohla svorka existovať, keď nemala žiaden rešpekt voči nej. Súhlasila s ním a spolu vytvorili ten najväčší prevrat aký sa tam kedy stal. Boli na to iba oni dvaja, takže nemohli nikoho požiadať o pomoc, ani by to neurobili. Mala voči nemu veľký rešpekt a hlavne ho počúvala, keď jej hovoril o veciach, ktoré bolo potrebné spraviť. Robila veci, ktoré jej kázal urobiť a tým sa snažila zničiť niečo, kde vyrastala, ale bolo to potrebné a ona to veľmi dobre vedela a hlavne to počula pri každom kroku, aj keď si ostatný mysleli, že ich nepočuje. Keď nastal ten deň, tak vtedy slávila presne štyridsať rokov. Dlho bola s tým mužom a aj tak mu odmietala dať dieťa, pretože veľmi dobre vedela, že by mu ubližoval. Milovala deti, ale s ním by ich jednoducho nedokázala mať, ani keby chcela. Nedokázala by sa len tak na to dívať ako ich ničí a ubližuje im. Pomohla bratovi ho zabiť a tým sa aj ona sama zbavila svojej príťaže, ktorá jej ničila život veľmi dlhý čas. Bola len rada, že už je s ním koniec a ona sama je voľná, aj keď to tak moc nebolo. Jeho kumpáni ju chytili, ale jej brat bol dávno preč. Ušiel a ju nechal samú sa vysporiadať s nimi. Za to ho neznášala a sama dobre vedela, že keby sa s ním niekedy v budúcnosti stretla, tak by ho nenechala len tak. Ublížila by mu len preto, že utiekol ako zajac, ktorého niekto naháňa. Bol to bojko a ona sama sa musela postaviť šiestim naraz, aby mohla odísť preč. Aj keď sa jej podarilo ich poraziť, tak dosť veľké škody utrpelo jej telo a ona sama dobre vedela, že bude mať jazvy, ktoré jej zostanú na veľmi dlhý čas. Nerobila si nič z toho, pretože to bolo pre ňu oveľa lepšie, ako by mala zomrieť ich rukou. Pri úteku počula ich naštvané hlasy, ktoré sľubovali to, že sa jej pomstia a že ju zabijú ak bú mať tú možnosť a nájdu ju nech bude kdekoľvek ukrytá. Aj keď utiekla z Walesu do Francúzka, tak stále cítila, že niekto ju prenasleduje, aj keď nikto za ňou nikdy nebol. Myslela si, že je paranoidná a ono tam nič za ňou nie je, ale zmenilo sa to hlavne potom, čo na ňu naozaj niekto zaútočil a ona v seba obrane toho dotyčného zabila. Nechcela to urobiť, ale jednoducho sa to stalo a ona si to začala poriadne vyčítať. Nemohla kvôli tomu spávať, tak sa radšej rozhodla, že radšej nastúpi ako zdravotná sestra, aby mohla pomáhať druhým. Lenže nečakala, že začne ďalšia vojna. O tej prvej iba počula, ale moc sa o ňu nezaujímala, ale tejto sa priamo zúčastnila, aj keď nie na bojovom poli spolu s vojakmi, ale hlavne ako tá, čo pomáhala vojakom prežiť. Videla veľa vecí, ktoré jej naháňali hrôzu a nemohla ešte viacej spávať, ale predsa len tam chodila každú noc, aby im mohla pomôcť. Chodila tam spolu s jednou ľudskou ženou, ktorú vojaci prezývali ako dáma s lampou a presne sa to ku nej hodilo. To že bola ochotná ísť na bojové pole už len preto aby vojakom pomohla, tak to ju očarilo a tak chodila s ňou. Mala ju veľmi rada a preto s z nich stali priateľky. Ona veľmi dobre vedela, čo je Natali zač, ale brala ju za veľmi dobrú priateľku a možno aj za viac. Boli spolu veľmi dlho a snažili sa navzájom si pomáhať a hlavne pomáhať druhým. Bola veľmi rada, keď skončila vojna, pretože to bolo unavujúce pre ňu. Chodiť každú noc a počuť krik zomierajúcich v otrasných bolestiach. No jej spánok bol oveľa horší. Nemohla skoro vôbec spávať a ak sa jej podarilo zaspať, tak bola to iba chvíľka, pretože sa jej vždy keď spala vyjavili tie veci, ktoré videla. Síce pracovala v nemocnici, ale bolo to pre ňu dosť ťažké. Nemohla nemyslieť na veci, ktoré sa jej stali. V jednu noc presne prišiel jeden z nich, aby ju zabil. Sama dobre vedela, že by sa aj nechala zabiť od neho, ale neurobila to. Mohla si tým skrátiť svoje trápenie, ale neurobila to. Začala sa s ním byť, ale on bol postrelený a ona na to prišla príliš neskoro, pretože ona ho nezabila, ale to čo mal v sebe ho zabilo a ona by mu nestihla ani pomôcť. Keď zistila, čo sa stalo, vedela že je vo veľkom nebezpečenstve. Poznala historky o lovcoch, ktorými ju strašili, ale nevedela, čo je ozajstná pravda. Nevedela aký sú lovci naozaj, pretože sa dovtedy s žiadnym nestretla a teraz sa mala s nejakým určite stretnúť. No netrvalo to ani dlho, keď sa ozvala streľba a ona to schytala priamo do nohy. Nečakala, že by mohla umrieť tak skoro a ani nechcela. Bála sa toho, kto vojde dnu a bolo to pre ňu dosť oprávnené, ale keď sa otvorili dvere, tak len valila oči do tých lovcových. Nevedela, čo od neho mala čakať, pripadal jej moc mladý na lovca, pretože videla, že určite nemal ani osemnásť a už niekoho lovil. Len sa tam tak na neho dívala a čakala, čo urobí, ale on sa ani nehol, len sa díval na ňu a ústa mal otvorené. Tak si ho mohla aspoň prezrieť a zistiť, prečo sa tak na ňu pozerá. Niekoho jej pripomínal, ale sama moc dobre nevedela koho, až kým na to po malej chvíli neprišla. Vedela, že je vlkodlak, pretože to aj cítila, ale myslela si, že je premenený, ale keď jej to došlo, tak sama zistila, kto to bol. Bol to syn jej brata Domenica a to ju dosť naštvalo. Zistila, aspoň že žije vďaka tomu hlúpemu chlapcovi, ktorého potom prinútila, aby jej prezradil ako sa volá. Volal sa Gareth a ona sama poznala, že je to jeho syn. Aj keby ho najradšej zabila, tak ho nechala na žive. Nechcela sa pomstiť tomu chlapcovi, ale svojmu bratovi, ktorý si to zaslúžil. Od neho zistila sama, že on sám nevedel, kto je jeho otec, ale ona to veľmi dobre vedela. Nechápala len, prečo opustil ženu, ktorá mu čakala dieťa a opustil aj vlastné dieťa. Keby to bolo na nej a bola by vtedy tam, tak by ho prinútila zostať s nimi a nechcela by sa mu pomstiť, ale nebola tam, tak ten chlapec musel vyrastať len s matkou a bez otca. Mala chuť ho vtedy roztrhať na kusy, ale predsa len mala najprv ten problém toho chlapca. Presvedčila ho, aby odišiel od lovcov, pretože tam to bude pre neho dosť nebezpečné a on jej len prikyvoval. Povedala mu nech odíde niekam, kam chcel naozaj ísť, ale nesmel to povedať nikomu ani jej. Nechcela ho ohroziť, aj keď to bol pankchart jej brata, ale bol rodina. Vtedy sa ich cesty rozišli a ona odišla preč svoju cestou. Vedela, že nemôže už dlhšie zostávať vo Francúzku, takže sa musela presunúť inam, kde ju ešte nikto nepoznal. Bolo jej smutno, že musí opustiť miesto, ktoré začínala brať ako svoj vlastný domov, ale bolo to tak pre ňu a ostatných lepšie. Tým, že odišla zachránila dosť životov, pretože sa pustili priamo za ňou a nie za ostatnými, ktorých tam dovtedy poznala. Ochránila ich síce tým, ale zase pritiahla pozornosť na seba. Čím ďalej tým viac bola v nebezpečenstve a blízko smrti, ale sama moc dobre vedela, že ak to prežije, tak to bude pre ňu veľký zázrak. No nemala problém sa byť o svoj život, na ktorom jej záležalo, pretože nechcela ešte zomrieť, preto sa snažila ich zbaviť za každú cenu. Niekedy sa jej to darilo a niekedy nie, ale zabiť nikoho z nich nezabila. Nepotrebovala, aby ju niekto ďalší prenasledoval a ona sa musela vysporiadať aj s ním. Nakoniec sa jej podarilo všetkých zbaviť a úplne zmiznúť zo sveta, ale to iba preto, že začala sa starať o zvieratá, ktoré to potrebovali a bola z toho nadšená. Vtedy bola asi najšťastnejšia, pretože nikdy predtým taká šťastná nebola, ale predsa len niekedy áno. Bolo to hlavne vtedy, keď mohla niekomu pomôcť. Potrebovala sa presťahovať do jedného mestečka, ktoré by bolo pre ňu to pravé. Zobraziť so sebou iba tých, ktorých mala najradšej a tých svojich miláčikov a hlavne tých, čo sa už nemohli vrátiť späť do prírody. Oni sa stali jej malými miláčikmi, ale do toho mesta prišla hlavne z jedného dôležitého dôvodu. Chce sa naučiť ako má niekoho milovať.





Jej miláčikovia. Malá líštička Puding, husky Rocky, mačka Bojovníčka a nadávajúci papagáj Žiki.
Tetování




 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama