Luminita Arginti

22. června 2017 v 19:31 | Admin |  Aktivní profily
VÍ O VLKODLACÍCH

Babka: Catina Ava Arginti (mrtvá)
Matka: Mirela Arginti
Otec: Beniamin Arginti
Súrodenci: Andrea a Lonel Arginti
So svojou rodinou nedrží žiadny kontakt, keďže ju všetci poslali do preč a tak aj ona na nich šťastne kašle.

Práce: Pracuje, či sa skôr zaučuje ako sekretárka vo firme.

Luminita už bola od mala tajomným dievčatkom s veľkými očami a tvárou posypanou rozkošnými pehami, ktoré sa hrdo vynímali na jej bledej tváričke. A aj teraz, o niekoľko rokov neskôr sa stále nezmenila a večne svet pozoruje len z tichej a bezpečnej vzdialenosti. Je to dievča, ktoré si dáva pozor na jazyk a nepovie len tak hneď, čo jej príde na um, radšej si svoje konania či vety premyslí, aby nepovedala hlúposť a nedostala sa tak do nejakého problému. Svojim konaním na ľudí pôsobí veľmi pokojne, nenechá sa vyviesť z miery, nedvíha na ľudí hlas a všetko sa pokúša vyriešiť inak, než prehnaným násilím, krikom a nadávkami. Je teda jasné, že slušné správanie jej nechýba a je skôr veľkým základom jej samotnej. Inak, vážme pochybujem, že by pôsobila ako elegantná princezná s kučerami, premávajúca sa po okolí. Díva sa na svet veľmi realisticky, nerada si na oči nasadzuje rúžové okuliare, zároveň si však situácie nerada nejak zveličuje prehnaným zhoršovaním, nikdy nie je totiž niečo tak zlé, aby sa to neposralo ešte viac. Aj keď, pravdu povedať, nie vždy sa to jednoducho dá, sladká detská nevinnosť v nej ostáva ešte stále, aj napriek tomu, že človek by už čakal, že by mala byť dospelá a zodpovedná. To teda je, nie však vďaka svojmu kvázi dospelému veku. Keď niečo sľúbi, svoj sľub dodrží, aj keby mala ísť cez mŕtvoly a to nie je žart, je schopná ublížiť, okolnosti musia byť však natoľko vážne, aby prekonala svoju averziu voči násiliu a nenávisti vo svete, aby sama prikročila k niečomu takému. Takže sa teda vlastne dostávame k tomu, že Mina je veľmi milá osoba s túžbou spasiť všetky jednorožce, ktoré len môže. Dobre, to zas nie, len je jednoducho milá, nemá potrebu posielať ľudí len tak na počkanie niekam do prdele, síce pravdu povedať. Aj napriek tomu aká je, je pravda že je taká zdravá kamarátka so sarkazmom, ktorý jej dopomáha veľakrát udržať si situáciu pod kontrolou a nezačať panikáriť, nikto by nechcel, aby začala po okolí pobehovať zmätená kráska. Už bolo spomínané, že ona je radšej len šedá myška v okolí, nikdy by človek od nej nemal čakať, že dobrovoľne s radosťou sa len tak pôjde zoznámiť s niekým novým nemá to za potrebu, väčšinou si udržuje svoj úzky kruh ľudí, ktorým verí a s ktorými trávi čas, pokiaľ sa však už nejakou čistou náhodou zapletie do konverzácie, nebude chladná ani protivná, len určitý čas ostražitá a pevne bude svoje súkromie držať čo najďalej od zvedavcov. Z toho je teda asi už tak mierne jasné, že je trochu hanblivá, plaché pohľady do očí, neistý postoj drobného tela o nej veľa nasvedčujú pri prvom pohľade na ňu, často to vie však len bravúrne zahrať pre vyplnenie svojich plánov, ktoré si realizuje zväčša pomocou iných. Treba si na ňu teda dávať pozor, kto by predsa od takejto porcelánovej bábiky čakal, že je vás schopná utopiť v hrnčeku vody. O tajomne sme sa tu už raz bavili, jej povaha je teda ako ušitá pre jej vzhľad. Sladké malé dievča s dlhými nohami, pochudnutou postavou a svetlou pokožkou často vidieť ako elegantne hýbe bokmi do rytmu svojej chôdze a dlhé gaštanovo hnedé vlasy v ťažkých kučerách padajú až na jej kríže. Mina je so svojim vzhľadom spokojná, nikdy nerozlišovala čo je pekné a čo nie a tak seba považuje za atraktívnu ženu. Meria približne 170 centimetrov, čo je taká zdravá priemerná výška ženy v jej veku, najviac jej však na výške pridávajú dlhé nohy, ktoré rada ukazuje v nejakých šatách, ktoré na nej vyzerajú hravo, nerada si vyberá šaty či celkovo oblečenie, ktoré na nej visí ako handry na starej zatrpknutej 60 ročnej panne. Je veľmi bledá, ako keby nikdy v živote ani nevidela ani len slnko a bola v tieni sveta po celý svoj život. Za svoju bledú, až alabastrovú pokožku nemôže, slnko vída pravidelne, jej pigment však nespolupracuje a odmieta nabrať tmavšiu farbu. Farbu v tvári jej dodávajú jedine krásne rúžové líca s kombináciou s jej sladkými srdcovokrojenými perami. Občas im dodáva farbu červeným či podobne ladeným rúžom. Jej tvár je jedinečná, má ostré črty, zdedené po oboch rodičoch, drobný noštek a uhrančivo hnedé oči, ktoré v určitom svetle chytajú jemné odlesky červenej či žltej. Vraj práve toto má po svojej mame, nikdy si to však u nej nevšimla. Dlhé husté mihálnice máva vo zvyku len jemne zvýrazniť špirálou aby svojmu pohľadu dodala ešte väčšiu tajomnosť a jej vyhýbavé pohľady boli aspoň zvodné. Rámom jej tváre je úzke obočie tmavohnedej farby, o ktoré sa pomerne stará a dáva si na ňom asi najviac zo všetkého záležať. Odmieta si ho však malovať, nie je zvyknutá na takú zmenu na svojej tvári, preto vždy volí len jemné zvýraznenie očí, kým na svoje pery dáva najväčší dôraz.

Jej život začal ako život každého iného. Narodila sa dvom šťastným rodičom ako prvé dieťa. V meste Constanta boli pomerne váženou rodinou, už iba preto, že jej otec bol významným členom v mestskej rade. Od mala si myslela že je princezná, bývali vo veľkom dome, so starým nábytkom a jej posteľ bola pre ňu ako vlastný hrad. Možno jej k tomu aj dopomáhala detská predstavivosť, ktorú však nemohla príliš dlho rozvíjať. Už snáď od čias ako len bola schopná chodiť ju rodičia začali nútiť do veci, ktoré sa jej nikdy nepáčili. Učenie sa so zbraňou, či vtĺkanie jej do hlavy, že to všetko je pre dobro ostatných a vždy musí myslieť na to, že vlkolaci si nezaslúžia žiť a sú to len tvory proti prírode. Bola ešte príliš mladá na to, aby chápala o čo jej rodičom ide, no aj keď jej to vtĺkali do hlavy už od mala, nepáčilo sa jej to, čo robili. A nepáčilo sa jej hlavne to, že do tohto konania nútili aj ju. Keď mala 7, narodili sa jej dvaja mladší súrodenci dvojičky, z ktorých bola neskutočne nadšená a na chvíľku tlak, ktorý na ňu rodina vyvíjala ustúpil. Dlho to však netrvalo a všetko sa len zhoršilo, teda aspoň podľa nej. Už bola dostatočne stará na to, aby pochopila, že patrí do rodiny lovcov vlkolakov, odmietala však prijať to, že niečo také by mala v živote robiť. Vždy keď prišla za rodičmi s argumentmi, že to nechce robiť a chce byť normálne dieťa, poslali ju so všetkým do preč a jej tréning sa ešte len sprísnil. Nikdy nemala príležitosť užiť si detstvo alebo pubertu nejak užiť, keďže stále bola tlačená do toho aby správne reprezentovala rodinu. Keď už boli dvojčatá staršie a nepotrebovali takú nutnú prítomnosť svojich rodičov, začali viac cestovať po Rumunsku a venovali sa svojej práci. Ona využila práve toto obdobie na to, aby sa mohla všetkému postaviť a robiť čo chce. Nechcela podporovať násilie vo svete, neprišlo jej správne loviť vlkolakov. Aj keď jej hovorili, aké beštie to sú, nesúhlasila s ich názorom, možno už iba kvôli svojej tvrdohlavosti. Vedela však že podporu nájde u svojej babky. Samozrejme že aj ona bola zasvätená do rodinnej tradície, vnučku ale podporovala v tom, aby mala slobodnú vôľu. V pätnástich, kedy jej to už všetko prišlo šialené, za pomoci svojej babky sa dostala z Rumunska preč, zo dňa na deň odcestovala za ich vzdialenou príbuznou v Amerike s ktorou ju skontaktovala. Na nejaký čas sa tam musela schovať, pretože rodičia sa ju pokúsili vypátrať. Nakoniec to však dopadlo jedine tak, že ju zavrhli a odmietli priznať, že niekedy mali vôbec ešte jednu dcéru. Jej to však vyhovovalo a konečne sa mohla sústrediť a vlastný život bez nejakých hlúposti okolo vlkolakov. No aj tak si s nimi však nedala úplne pokoj, svoju supermilú tetu, ktorá sa jej na určitý čas ujala nechcela dlho obťažovať. Spolu s jej pomocou našla malý lacný dom v Shademore o ktorom sa dozvedela, že jej to mesto plné vlkolakov. Rozhodla sa uistiť sa o tom, že všetky tie hovadiny, ktorú jej vtĺkali do hlavy sú hlúposti a raz dokáže rodine pravdu, že zbytočné vyvražďovanie nemá zmysel.

-Využíva najčastejšie prezývku Mina -Má panický strach z krvi a motýľov, keďže jej prídu ako šialene nechutný hmyz
-Cez zápästie sa jej tiahne dlhá úzka rana po tom, čo sa učila so sekerou, ale moc jej to nevyšlo a ona si takmer urezala ruku
Kocúr, ktorý bol zatúlaný v jej dome ešte ako malé mača. Nemala to srdce a ani odvahu vyhodiť ho na ulicu, lebo tento Satan by na ňu asi uvalil kliatbu a tak ho proste nechala prebývať u nej doma. Dala mu meno Tony Stark, pretože.. pretože proste chcela aby sa volal Tony. Najskôr to bol mrzutý kocúr, ktorý vyzeral že nenávidí celý svet, chudák on ale za svoj vzhľad nemôže a je to nakoniec veľmi milá maňa.


GALERIE

 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama