Nicolao Cazador

25. června 2017 v 19:01 | Admin |  Aktivní profily

Otec - Carlos Cazador †
Matka - Maria Cazador †
Sestra - Camilla Cazador †
Brat - Petruccio Cazador †

Práca: Tréner jazdectva a snáď všetkých bojových umení

Nie je ťažké si ho všimnúť. Skôr naopak, nevšimnúť si ho, je skutočné umenie. Hlavne v kine, ale to sú len dve varianty. Buď si ho všimnete keď sedí pred vami a nevidíte cez neho, alebo sedí niekde opodiaľ, ale upúta vašu pozornosť už len tým, že si o ňom pomyslíte, že je to nejaký Grécky boh, ktorý vystúpil z toho filmu aby sa naň pozrel aj on, čomu možno dodáva efekt aj jeho opálená pokožka - on ju má opálenú stále, či muchy štípu alebo padá sneh a ľudia si stavajú vianočné stromčeky. Jeho ostro rezaná tvár, príjemné strnisko a trochu dlhé kučeravé tmavohnedé vlasy vám v pamäti ostanú vyryté ešte dlhú dobu po tom, čo ho niekde stretnete. Jeho tmavé oči na svet pozerajú so záujmom a hlavne s pobavením. Pri pohľade zblízka do jeho očí by sa dokonca mohlo zdať, že sú v nich kúsočky zlata, ktoré si tam niekto zabudol. Vďaka svojej vysokej postave, vysokej 188 centimetrov, toho vidí ozaj veľa. Avšak na svoju výšku je v celku hrdý, pretože to je snáď jediná vec, v ktorej dokázal prevŕšiť svojho brata. Vo svojom voľnom čase dosť športuje, a preto je pochopiteľné, že postavu má vyšportovanú a skutočne pevnú. Pri zrážke s ním môžete mať pocit, že ste narazili do kameňa. A to nie len vďaka jeho vlkolačím génom. Takúto postavu zdedil po otcovi, pretože jeho matka nebola moc vysoká ani nejako mohutná, skôr to bola taká útla žienka, avšak svoju nedostatočne veľkú fyzickú stránku sa jej rozhodne podarilo nahradiť obratnosťou. Avšak aj napriek tomu je v celku príťažlivý a ak to nebude láska na prvý pohľad, tak aspoň vás zaujme. Veľa mužov by takýto vzhľad využilo pre svoj prospech, ale on nie. Síce väčšinou nosí obtiahnuté veci, ale to len preto, že sa mu to páči a cíti sa v tom pohodlne, a nie preto, že by si tým chcel dokázať, akú úžasnú má postavu. Ale jo, pravda je, že aj voľné oblečenie nosí raz začas. Na jeho postave sa ale predsa nájdu aj chybyčky, v podobe rôznych jaziev, ktoré takmer nie sú vidieť, skôr ich cítiť pri dotyku. Avšak dve vidieť úplne do detailov, má ju na pravom ramene a je to jazva po vypálení. Z diaľky to možno zmysel nedáva, ale zblízka vidieť, že je to znak. Jazvu, ktorú vidieť má aj na ľavom zápästí, ktorá vznikla tiež vypálením a tiež je to znak, ale iný a oba znamenajú niečo iné, ale o tom viac v histórií, rovnako ako o jeho prívesku, ktorý nosí na krku. Vystretí chodí akoby zhltol pravítko a niekomu môže napadnúť, že s takou postavou ako má on by sa mal pohybovať nemotorne a ťažko, ale on sa nesie ľahko ako pierko. Všetky svaly, ktoré mu vidno viac ako dobre si získal tvrdým tréningom, či už jazdením alebo priamo nejakým druhom boja a teda ich má rozhodne oprávnene, aj keď netrénoval kvôli tomu aby mal svaly, tie boli iba vedľajším účinkom jeho námahy a terajšej práce. Vo svojom šatníku má prevažne tielka, nejaké košele, tričká a rôzne takéto veci, ale nájdu sa tam aj obyčajné veci na doma alebo len čosi neformálnejšie ako rifle a tričká. Moc výstredné farby nenosí, skôr iba také nenápadné ako bielu, čiernu, sivú či hnedú, ale niekedy si dá aj čosi viac farebnejšie, ale predsa z neho nerobme kanárika. Niekto by si mohol myslieť, že farby jeho oblečenia odrážajú jeho povahu, niečo na tom rozhodne bude, avšak väčšinu času sa chová ako skutočné slniečko. Niekedy možno až prehnane a vtedy sa zdá, že sa na svet pozerá cez hrubé ružové okuliare, ale zdanie klame. On je jasným príkladom toho, že stále veselý človek je ten, ktorý trpí viac ako ostatní. Za svoj život si toho zažil veľa a predsa si dokázal zachovať svoju jemnú stránku a nestal sa z neho nejaký pouličný vymetač barov, ktorý má všetko na háku a ide si svoje. On sa zaujíma o svoje okolie, snaží sa každému pomôcť ak je to v jeho silách, veľmi tvrdo pracuje, pretože jeho práca je zároveň aj jeho hobby. Väčšinu času je dosť empatický, vie pochopiť druhých a akceptuje to, keď sa niekoho názor líši od toho jeho. Dokáže znášať urážky aj posmech, vyprovokovať ho je ťažké, neurazí sa pre žiadnu blbosť a aj to je skôr naštavný, než urazený. Svoj mozog dokáže používať bravúrne aj keď niekedy sa zdá, že žiadny nemá a ak áno, tak ho nevie používať, ale nikto mu predsa nedal návod na použitie. Je dosť tvrdohlavý a pokiaľ si niečo zmyslí, tak je odhodlaný to urobiť, no ak niekto príde s lepším návrhom, je ochotný svoje plány zmeniť. Tiež je otvorený kompromisom, ale len pokiaľ si je istý, že je to výhodné pre obe strany. Vie si dupnúť a zastať si svoj názor, pokiaľ si myslí, že sa niekto chová nerozumne, rád ho na to upozorní, v rámci možností slušne, ale ak to inak nejde, rád tomu dotyčnému udelí príučku. Nie je moc veľký násilník, preto veľmi rád používa aikido, kedy sa ten druhý vlastne zbije sám.

Narodil sa do rodiny lovcov, ktorá mala svoje korene v Španielsku. Vo svete moc známy neboli, čo bol ich zámer, zato v Španielsku o ich vedel každý jeden občan, dokonca aj prisťahovalci či turisti ich spoznali veľmi rýchlo po svojom príchode na toto územie, či už z rozprávania miestnych alebo osobne. Španielko je veľké, teda určite dáte prednosť pochybnostiam, že ako mohla jeho rodina držať pod kontrolou také veľké územie, avšak bola veľká, súrodencov mal síce len dvoch, ale súrodencov rodičov bolo veľa, takže každý z nich sídlil na nejakom úseku a takto mohli mať pod kontrolou všetko čo chceli. Snažili sa moc nevytŕčať, avšak ak už ničím, vytŕčali minimálne tým, že o nich bolo množstvo príbehov, ktoré si ľudia hovorili. Niektoré boli čisto vymyslené a niektoré boli pravdivé, každopádne, všetky sa zakladali na tom, že sú lovcami. Niekto si myslel, že lovia aj iné veci ako vlkolakov, napríklad upírov alebo démonov, vraj sú nesmrteľní a tak podobne, každopádne, nesmrteľní neboli a lovili len vlkolakov, no vďaka týmto príbehom sa ľudia cítili bezpečnejšie a nemuseli ísť spávať so strachom či sa dožijú rána. Keď sa v roku 1887 narodil Nicolao, mal v tom čase už o dva roky staršieho brata Petruccia, ktorý bol už v takom mladom veku odvážny a bojachtivý. Už ako trojročný skolil sám zajaca a neskôr aj jeleňa, bol veľmi nadaný na lovenie a jeho rodičia s ním boli nesmierne spokojný a boli na neho maximálne hrdí, veď aj mali byť na čo. Nicolao bol presným opakom svojho brata, lovenie nemal rád, nechcel brať životy nevinným zvieratám, ktoré mu nič neurobili, z čoho boli jeho rodičia ako inak zhrozený, ale zatiaľ to prikladali len jeho mladistvému veku a dúfali, že sa to časom zlepší, no moc času mu nedávali, vždy na neho tlačili oveľa viac ako na jeho brata, čo ho iba viac nútilo nenávidieť lovenie. Vždy sa tomu vzpieral. Potom prišla jeho sestra, keď mal päť rokov a tá bola rovnaká ako jeho brat, akurát, že ju cvičili inak, pretože bola žena a tie lovia inak ako muži, preto ju väčšinu času učila matka a jeho zas otec, spolu s jeho bratom, ktorý sa mu večne vysmieval. Mal aj prečo, dobre vedel, že je vo všetkom lepší než jeho malý braček, ktorý si sám nevie zaviazať poriadne ani šnúrky na topánkach. Nemal preto svojho otca, matku, brata či sestru rád. Keď dosiahol desať rokov, mal rovnako ako jeho brat keď mal desať, zdolať skúšku, aby sa stal skutočným lovcom a síce mal ešte len desať, musel to urobiť, aby mohol niesť znak ich rodiny, rovnako ako všetci ostatný. Mal zabiť vlkolaka. Skúšku však nespravil, kvôli čomu ho rodičia takmer vyhnali z domu, ale zľutovali sa nad ním a boli ochotný mu dať druhú šancu, ale on odmietol. Ako čas bežal, dovŕšil 15, mala skúšku jeho sestra Camilla a aj tá ju zložila, takže aj ona už mohla nosiť znak ich rodiny, len on bol tou čiernou ovcou. Rozhodol sa preto, že sa zmení a začne loviť, raz v noci sa vykradol do lesa, že skolí vlkolaka. Bol práve spln, preto si bol istý tým, že nejakého nájde. Neuvedomil si však jedno, že za splnu sú silnejší a teda bude ťažšie nejakého poraziť. Skutočne vlkolaka našiel, ale skôr než stihol zaútočiť on, zaútočil vlkolak naňho a predtým ako sa ho Nicolalovi podarilo zabiť, vlkolak ho uhryzol. Nikomu o tom uhryznutí nepovedal, zamaskoval ho a domov dovliekol už len mŕtvolu vlkolaka. Jeho rodičia sa ako inak potešili, boli prekvapení, že ich syn skutočne zabil vlkolaka. Práve vďaka tomu má teraz a odvtedy na ľavom predlaktí vypálený ten znak, ktorý je zároveň znakom ich rodiny ako lovcov. Najradšej by ho však nemal, po čase si začal uvedomovať čo urobil, síce keby ho nezabil, zomrel by, ale aj tak to ľutoval, nemal chodiť nikam, jeho rodičia už boli zmierení s tým, že z neho lovec nebude, takto im znovu vštepil trochu nádeje, že by sa to mohlo zmeniť. Avšak on zase začal odmietať zabíjať aj keď si bol istý tým, že v lovení je už rovnako dobrý ako jeho brat. Potom sa u neho začali prejavovať jeho vlkolačie gény a to bol pre neho koniec. Jeho rodina ho zavrhla, nechceli ho však zabiť, miesto toho mu vypálili značku na pravé rameno, že je už v rukách samotného Satana a iný život, než život hriešnika ho nečaká. Nechceli s ním mať nič viac spoločné a teda ho vyhnali z domu a keďže nemal kam ísť, bolo pre neho dosť ťažké prežiť, ale nakoniec sa odhodlal loviť a lovil aspoň toľko aby mal čo jesť a netrpel hladom, nie viac. Zo Španielska prešiel do Francúzska a potom precestoval väčšinu Európy. Naučil sa ovládať ako vlkolak, ale keďže na to bol sám, spočiatku páchal viac škody ako úžitku. Hanbil sa sám za seba a bol ochotný svoj život ukončiť, ale nikdy na to nenazbieral dostatok odvahy. Vrátil sa znovu do Španielska, ale keď ho objavila jeho rodina, chceli ho zabiť. Vraj sa nemal vracať, no život mu zrejme prestal byť milý a tak nemajú na výber a musia ho zabiť, aby naplnili svoju loveckú povinnosť a zabijú každého vlkolaka na území Španielska. Snažil sa im ujsť, ale mnohokrát sa stalo, že to skoro nestihol. Potom prišla tá chvíľa, kedy nemal ako ujsť. Dostal na výber, že to môže byť rýchle a prakticky nič neucíti, ale jeho pud sebazáchovy, posilnený vlčími génmi spôsobil, že sa bránil až nadmieru a značnú časť svojej rodiny vyvraždil. Potom prišla na rad jeho vlastná rodina, matka, otec, brat a sestra. Bolo to pre neho ťažké, ale keď videl bratov škodoradostný úsmev na perách, keď mal možnosť ho zabiť, neváhal a zabil on jeho, rovnako ako svoju sestru, ktorá bola vernou kópiou Petruccia. Vtedy zistil, že jeho otec bol celý ten čas tiež vlkolak, ale vedel sa ovládať natoľko, že na to za celé tie roky nikto neprišiel, dokonca ani jeho vlastná manželka. S ním mal teda viac práce, pri pokuse ho zabiť, ale buď zabije on svojho otca, alebo jeho otec zabije jeho. Napokon ho zabila vlastná manželka, pretože z duše nenávidela vlkolakov, ktorí jej zabili rodičov a síce svojho manžela milovala, ale nehodlala zniesť pomyslenie, že jej manžel je jedným z nich a tak ho radšej zabila. Hneď nato pripravila o život aj seba, pretože už nemala pre koho žiť. A tak sa z neho stal jediný žijúci potom rodiny Cazadorovcov. Španielsko bolo vydané na milosť a nemilosť vlkolakom, ale to už nebol jeho problém, keďže bol jedným z nich. A predsa sa cítil opustený. Od svojho otca si vzal pazúr, čo možno je morbídne, ale bola to jeho trofej. Síce ho nezabil on, ale vďaka nemu sa ukázala jeho pravá tvár. Z toho pazúru si urobil prívesok, ktorý dodnes nosí na krku a nedáva ho dolu. Je to asi to najcennejšie čo má. Okrem teda Oreiusa, jeho koňa, ktorého si sám vychoval, kúpil ho ešte ako žriebä a staral sa o neho, vycvičil ho a má ho dodnes, smozrejme, ešte predtým ako k nemu prišiel, znovu cestoval, nejakú dobu pobudol v Španielku a predal rodinné majetky, z čoho má teraz dosť peňazí. Naučil sa veľa jazykov a bojových umení. Chcel sa vedieť brániť ako človek čo najviac to šlo, aby sa raz nestalo to, čo jeho otcovi, že keď bol zahnaný do úzkych, vytasil tesáky. On nechcel byť vlkolakom, niekedy túto výhodu využíva, ale na vlka sa nepremienil už hrozne dlho. Potom objavil svoju záľubu v jazdení a tak teda prišiel aj k Oreiusovi. Presťahoval sa do Shadowhills, o ktorom počul rôzne báchorky, chcel zistiť čo z toho je pravda a čo výmysel, preto zariskoval a vrhol sa do mesta vlkolakov.

Takže ako tá chlpatá beštia je celý čierny. Niet na ňom jediného chlpu, ktorý by bol inej farby, čo buď o niečom svedčí, alebo si boh povedal, že serie naňho a proste bude čierny, nebude sa ním zbytočne zahadzovať, keď sa dosť vybláznil na jeho ľudskom výzore. Dokonca aj jeho oči sú nejaké také tmavé a hlavne bez farby, akurát sú tak sivé. Proste ani obraz ani zvuk. Výškou sa nelíši od normálneho vlkolaka, možno iba pôsobí trochu mohutnejšie, ale to je aj jeho hustou srsťou, ktorá mu väčšinou stojí do všetkých strán, nech robí čokoľvek, takže si spomeňte na slová Mannyho z Doby Ľadovej: "Ja nie som tučný! Som len huňatý!". Hlavné je ale asi aj tak to, že hlavu má len jednu a to na tom správnom mieste, chvost má tiež celý ako má byť, nohy má štyri a tiež dobre umiestnené a srsť má, teda neni ako tá divná mačka vypelichaná, čo si zabudla srsť pri jej narodení. Povahou nie je moc rozdielny od tej svojej ľudskej, len nejaké vlkolačie pudy v nej zakomponované sú, napríklad keď vidí v lese srnku a má chuť ju uloviť, tak v ľudskej podobe by to určite nemal chuť urobiť, to by asi skôr tá srnka ulovila jeho, než on ju. Rázny je rovnako a keď si niečo zaumieni, pôjde aj cez mŕtvoly, pokiaľ teda tie mŕtvoly nepôjdu cez neho, ale to je len taký detail. Rád je pánom situácie a teda všetko berie do svojich rúk - no vlastne labiek. Zuby rád cerí von, pretože proste môže a rád si dokazuje svoju moc a nadradenosť.


  • Prívesok, ktorý nosí na krku: ZDE
  • Znak vypálený na pravom ramene: ZDE
  • Znak vypálený na ľavom predlaktí: ZDE
  • Má koňa menom Oreius, ktorému väčšinou nepovie inak ako Oreo. Je priateľský aj k cudzím ľuďom, ale len pokiaľ je pri ňom aj Nicolao, pretože bez neho si rád dovoľuje a skúša čo všetko si môže dovoliť. Veľmi rád robí v rámci srandy Nicolaovi zle, ale nikdy mu ešte neublížil, no a Nicolao je k nemu rovnaký, tiež mu rád robí zle, alelen tak, aby mu neublížil alebo aby sa Oreius neurazil, pretože je to vážne senzibilný kôň, čo znamená, že je vnímavý na pocity ostatných a dokáže na ne reagovať, samozrejme, vždy po svojom, takže sa dá povedať, že je trochu nepredvídateľný, ale len keď nemá v blízkosti svojho pána, pretože vtedy je poslušný a hravý. Na pohľad možno Oreius vyzerá ako frizák, ale pravda je iná, je to čistokrvný andalúz, čomu najprv nikto nechce veriť, ale tak to proste je. Má v sebe rovnakú španielsku krv ako Nicolao.
Související obrázek
Výsledek obrázku pro marlon teixeira gif
Výsledek obrázku pro marlon teixeira gif

 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama