Merida „Ida“ Nasmyth

5. března 2018 v 21:32 | Admin |  Aktivní profily


Celá rodina mŕtva
Práce: Žádná
Národnost: Skotská

Vysoká pomerne štíhla beloška s bledšou pokožkou posiatou pehami pochádza z nie príliš známej rodiny. Však ryšavé vlasy boli pre nich práve tým najtypickejším znakom, ktorý si táto rodina predávala aspoň tých pár generácií. Oválna tvár s úzkym nosom posiatym rovnež pehami ako jej líca nepôsobí nijako neforemne na jej tvári. Robí ju milou a na pohľad veľmi príjemnou spoločnosťou pre každého, kto rád len rak prehodí zopár slov s niekým neznámym. Oči krásne zapadajú do jej tváre a pôsobia mierne úzko ak sa zameriame na jej vonkajšie kútiky. Majú tmavú hnedú farbu a niekedy pôsobia až čierno. Niekto by ich prirovnal k tmavej horkej čokoláde, ale sama Ida ich pokladá len za obyčajne tmavo hnedé s nijakým významným prívlastkom. Pery sú jednoduché a už od pohľadu veľmi príťažlivé, no čo ich robí výraznými je vrchná pera, ktorá sa ťahá do dvoch špicatých striešok. I keď nie je vychrdnutá, na jej tvári sa krásne rysujú lícne kosti ale nijako ostro, skôr ide o príjemný doplnok na zvýraznenie jej krásy a dodávajú jej občas dospelejšie rysy. Jej korunou krásy sú jej svetlo hnedé vlasy s prímesou ľahkého červeného nádychu, pripomínajúce lieskový oriešok. Pomerne dlhšie vlasy sa jej na konci vlnia a tak sa neraz stane, že siahne práve po nejakom prípravku na ich vyrovnanie alebo práve naopak, a vznikne z nich skutočná koruna v podobe levej hrivy. Často ju možno vidieť vo svetlých nenápadných šatoch typu "neviniatko" ale skutočnosť je taká, že celý tento jej prevlek je niečo ako kamufláž toho aká skutočne je. Toto na oko milé stvorenie, nie je milé len tak bez príčiny. Nikdy neviete čo by ste od nej mohli čakať. Ak ju vidíte usmievať, môže to byť len preto, že potrebuje aby ste verili, že je to zlatíčko na ktoré sa hrá. Preto je však treba mať sa pred ňou na pozore, lebo nikdy neviete či si práve na vás nechystá svoje ostré zuby a drápi aby sa mohla aspoň trošku zabaviť. Ak sa kohokoľvek spýtate aká je podľa nich Ida, jednoznačne povedia že je to anjel. Milá, slušná, vždy vrúcna a všetky tie poklonky na jej osobu. Ale to je len to čo im Ida dovolí aby videli. V skutočnosti nikto nevie aká je. Že miluje bolesť, mučivé výkriky, striekajúcu krv a pach hnijúcich mŕtvol. Jeden by si pomyslel, že je psychopat... Ale skutočne si myslíte, že majú dostatočne veľa času si to uvedomiť? Rada pozoruje ľudí. Vyhľadáva ich spoločnosť a rozohráva mnohé hry, pretože celý jej život je práve o tom. Je to hra. I keď o tom, že započala vie len ona sama. Ale nebojte, keď je hra u konca, jej spoluhráč, je veľmi rýchlo oboznámený s tým že prehral. Nikdy si však zo svojich hier nevzala žiadnu trofej. Až na jeden jediný raz. Bol to totiž dôvod jej ďalšej migrácie, tentoraz však za oceán. Jediné čo nikdy so sebou nezabudne vziať je veľký biely vlčí kožuch, ktorý je schopná nosiť denne. Niekedy jej krvilačnosť udivuje i samú seba, ale ešte sa nerozhodla či s tým bude niečo robiť. Cíti sa tak dobre, že nemá potrebu sa starosť o to či na ňu niekto príde. Popravde, ak by jej mohli prišiť každú jednu vraždu čo spôsobila, povedzme že je rada že sa vyhýba štátom s trestom smrti. I tak sa vždy držala toho, že zdanie môže klamať, tak prečo sa toho nedržať i naďalej? Ľudia i vlci sú poväčšine naivný v tom je jej zhltnú tú jej milú povahu, ala som neviniatko a nikdy som nechcela byť takým monštrom, akým som sa narodila... a bla bla bla. Ok, sú taký čo jej na to hneď neskočia ale potom im povie svoj "pravdivý" životný príbeh a všetci chcú byť hneď tí, ktorý jej ukážu a naučia ju to ako môže byť život lepší a ako si to čím je môže i užívať.

Kde bolo tam bolo, žila keď a rodina ktorá mala mnoho detí. Možno na túto dobu až príliš mnoho, ale ako sa vraví každý si zje čo si navaril. Rodina Nasmyth mala v krvi vlčí gén. Možno si poviete, SAKRA to sú monštrá, ale nie. Táto rodina na rozdiel od toho čo im kolovalo v krvi boli mierumilovný a sporom sa vyhýbali. V Škotsku žili už po piatu generáciu, čo na ľudí nevyzerá veľmi mnoho ale u vlkov sa to ráta viac ako na storočia. Táto rodina mala osem detí. O nich ale nie je tento príbeh. V tomto príbehu ide o ich šieste dieťa. Dievča menom Merida u ktorej sa začali prejavovať príliš agresívne sklony na to ako ich rodina žila a akú povesť si vybudovala. Merida mala trinásť keď po prvý raz zaútočila na človeka s chuťou zabiť. Nešlo o provokáciu od tejto nevinnej osoby. Skôr naopak, táto osoba si Idu nikdy nevšimla. A prečo aj však. Ľudský chlapci v tomto mladom veku fungujú za úplne iných špecifík, čiže to že Ida bola vyspelejšia a vďaka svojmu génu i precitlivenejšia, jednoducho pocítila potrebu chlapca napadnúť a rozdrásať mu hrdlo. Chlapec prežil. Teda aspoň tento útok. Jeho ďalšie dni boli kritické. A nakoniec podľahol Meridinmu ďalšiemu vyčíňaniu v nemocnici. V tomto čase si jej rodina uvedomila, že nerozlišuje medzi tým čo je dobro a zlo. Čo je správne a nesprávne. Jej prvé zabitie bolo preto na veľmi dlhý čas i posledné. Jej rodičia zariadili,, aby Ida stratila z povedomia ľudí i vlastných súrodencov. Najmä tých najmladších, ktorých by mohla ľahko ovplyvniť. Ida bola ukrytá v podzemí vlastného domu a pripútaná reťazami. Pôvodne však reťaze neboli v pláne, však keď napadla matku, nedalo sa inak. A tak, deň čo deň, mesiac za mesiacom Ida chradla pod dávkami vlčieho moru a malej dávky jedlá aby ju udržali slabú a nečinnú. Lenže ak ste v zajatí tak dlho ako ona a spoločnosť vám robí len váš vlk, zanechá to na vás stopy. Jedného prostého dňa však jej väzenie navštívil niekto koho nečakala. Bol to Hector. Jej najmladší brat, ktorého naposledy videla keď mal tri roky. Tri roky. A teraz? Mal približne toľko čo ona keď ju sem zatvorili. bol skoro ako ona. Dlhý, chudý a ryšavý. Mal zelené oči a na nose mu skákali pehy. Pamätala si ako sa s ním hrávala a nosila ho na rukách. Milovala to dieťa. Jediný nevinný v jej rodine. Pozerala na neho ako na zjavenie. Neverila že to je skutočne on. Podľa všetkého ani on netušil kým bola. Prezeral si ju. Nakláňal hlavu akoby si snažil spomenúť. Keď vyslovil jej prezývku "foxy" s výrazným strachom či sa nezmýlil. A v ten moment videla Ida svoju priepustku na slobodu. Po tom čo nasledovalo by sa iným až rozum pozastával, no Ida celé tie roky rozprávala len so svojim po krvi bažiacim vlkom, a neuvedomovala si žiadne následky. Alebo že by len predsa áno? Privolala k sebe brata svojím hraným smutným nadšením, že po toľkých rokoch ho opäť môže vidieť a objať. No, áno, objatie síce prebehlo ale pre Hectora bolo smrteľné. Rozdrásala mu hrdlo a napila sa jeho krvi. Už však ani sama nevie ako sa dostala z pút no razom bola v dome a potichu sa po ňom plížila, to čo tam po sebe zanechala, krvavé jatky boli nič proti tomu. Telá boli dotrhané a rozhádzané po dome. Steny nanovo vyzdobené červenou a interiér bol doplnený o skvostné doplnky v podobe orgánov. Samozrejme nie všetky. Niektoré si len vychutnala, alebo ochutnala. Matku si však nechala nakoniec. Nechala nech sa jej zúfala stvoriteľka premení na to zviera, ktoré tak nenávidí. Až vtedy Ida zaútočila a samozrejme si odniesla nie len nový kožuch ale i zopár zranení. Zranenia čas zahojil a Ida sa mohla vydať na cestu do nového sveta. Niekde kde ju nik nepoznal. Veď doma ju už dávno pokladali za stratenú. Tak prečo teraz niekomu pripomínať svoju existenciu.

Idin vlk je silný a baží po krvi každú jednu sekundu svojej existencie. Celý čas čo bola spútaná a ukrytá k nej prehováral a dával jej rady ako sa dostať z tej situácie v ktorej sa ocitla. Dalo by sa povedať, že to práve kvôli nemu je taká aká je. Malá rýchla a prešibaná - skoro ako líška, až na to že je vlk. Ale jej srsť ju radí medzi vlkov s červeným kožuchom - ak by sa to tak ludovo dalo povedať. Na slnku žiari akoby do oranžova, ale to je len klam. Často si ju preto v letné slnečné dni možno pomýliť s líškou, až na tú stavbu tela. Dokonca i okolo papule má bielu škvrnu, ale to nič nemení na tom že je stále vlk. Hustá srsť, žlté oči a silné tesáky. I keď vyzerá krehkejšie ako iný, stále je dosť silná. Poháňa ju jej vlk. Necháva mu v tomto smere oťaže a jemu to tak vyhovuje.

 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama