Natasha Petrova

7. března 2018 v 16:17 | Admin |  Aktivní profily

Otec: Johnatan Williams (lovec vlkolakov, mŕtvy)
Matka: Nadia Petrova (vlkolak, stále žije a "podniká" v Rusku)
Nevlastní súrodenci: Andrew Derrick Williams a Temperance Joy Williams z otcovej strany (obaja vlkolaci, bývalí lovci vlkolakov, súčasne zabíjajú lovcov za peniaze, žijú v Shademore), Astrid Taline z matkinej strany (vlkolak, žije v Shademore)

Práce: väčšinu si ju ostatní najmú na akúkoľvek špinavú prácu, ale teraz si skôr užíva zarobené peniaze a len sa tak fláka, stále však rada vyrába bomby na zákazku a ešte radšej tvorí malé výbušné chemické reakcie vo svojom po domácky zostavenom labáku v starej továrni
Národnost: Ruská

Modrooká, 180 centimetrov vysoká blondína s prudko kučeravými vlasmi, bažiaca po absolútnej poslušnosti a plnej pozornosti takmer všetkých v miestnosti. Chudá a vysoká postava v sebe skrýva pevné svaly, napovedajúce o samostatnosti a vytrvalosti. Nemá typický úzky driek so širšími bokmi a pôsobí viac štíhlo, s dlhými nohami, na ktoré pritiahne nejednu mužskú pozornosť. No i napriek tomu je ťažké bližšie sa k nej dostať a od ostatných si zväčša drží odstup, jedine že by to sama chcela inak. Výberom oblečenia na seba pozornosť tiež príliš nestrhne, pretože jej šatník obsahuje minimum elegantného oblečenia. Tasha je typický tomboy, či už vzhľadom alebo povahou. Sukňu či šaty by ste na ňu nikdy nedostali, rovnako ako z nej dostať slová ako prosím, či ďakujem, no jej povaha je omnoho viac komplikovanejšie a rozsiahlejšia ako týchto pár slov. Bezcitná, nedostupná a ľadová. Asi tak najlepšie by sa dala Nat popísať, aspoň jej pravé ja, ktoré často musí držať na uzde, no je to len premáhanie sa ak má dobrý deň a náladu. A odpoveď na to prečo taká vlastne je, je pomerne jednoduchá. Nikto jej nikdy neukázal a ani nedal pocítiť, že by to išlo aj inak. Vyše tristo rokov je na to možno dosť dlhá doba, no v tomto ohľade sa jej šťastie vyhýbalo. Namiesto toho z nej osud spravil tvrdú a huževnatú ženu, ktorá je schopná prejsť peklom a vrátiť sa späť aj s dôvodom, prečo sa tak rozhodla konať, príbehy však od nej príliš nečakajte, radšej koná ako zbytočne trepe o rozprávkach. Súvisí to s tým, že nie je ani omylom trpezlivá povaha, no ak s ňou máte stráviť viac ako polhodinu ste to práve vy, koho sa zíde všetka trpezlivosť sveta. Jej reakcie takmer na všetko sú veľmi rýchle a pudové, priveľmi nerozmýšľa a vykoná prvú vec, ktorá ju napadne, i keď treba podotknúť, že v poslednom čase na svojej prchkosti poriadne zapracovala, pretože ju vlastná horúca hlava až príliš veľa krát stála takmer krk. Nat patrí medzi tie osoby, ktoré nemajú absolútne žiadne zábrany a nepoznajú hranice. Nejde však len o situácie, ktoré zažila už hádam aj všetky, no platí to aj v komunikácií s ostatnými. Nevie sa totiž príliš pretvarovať a ak vás jednoducho nemá rada, dá vám to pocítiť so všetkým, čo k tomu patrí. Preháňa nielen v týchto situáciách, ale všeobecne vo všetkom a chýba jej zdravý úsudok a robiť veci aspoň trošku s mierou. Toto všetko je však pre ňu totálne cudzie a len veľmi neúspešne sa ju budete snažiť presviedčať o opaku. Nie neberie ako odpoveď, ale podnet k ďalšej a hlbšej diskusií, kedy sa snaží presvedčiť svojho oponenta o správností vlastných myšlienkových pochodov. Často má potrebu obhajovať sa, no nikdy to nepresahuje jej komfortnú zónu rozprávania. Radšej ten svoj celý výstup zakončí nejakým dramatickým divadielkom, no ani jej myšlienkové pochody nie sú úplne predvídateľné a čisté, čo zdedila z otcovej strany rodiny, rovnako aj návyk na prehnané množstvo čo sa konzumácie alkoholu týka. Okrem toho všetkého je povrchná nielen čo sa materialistických stránok života týka, no aj vo vzťahoch ako takých. V podstate nemá priateľov, ani dlhodobejšie známosti, rodina ju nezaujíma a jediný na koho sa vždy spolieha jej len a len ona sama. Niekto by to mohol nazvať osamelým životom, no Tasha sa cítila osamelá od malička, a tak veľmi si na samotu privykla, že jej robí problém veriť niekomu inému. Jej jeden jediný ozajstný vzťah sa skončil vlastnou paranojou a pokusom o vraždu, no jej druhá polovička z toho podľa všetkého vyviazla živá a teraz otravuje niečí iný život. Natka by ho možno rada navštívila a obohatila jeho nudný život svojou žiarivou prítomnosťou, ale ako ste sa už dozvedeli, ide o veľmi náladovú ženu, ktorá na takéto skutky musí mať jednoducho chuť a náladu. A ešte sa jej musí chcieť, to je tiež občas dosť veľký a zásadný problém, ale keď sa rozbehne, je ju zase problém umierniť a hlavne zastaviť. Prechod z jedného extrému do druhého jej nie je ani omylom cudzí. Priateľské odporúčanie: Ak sa s ňou náhodou stretnete, pripravte si poriadnu dávku trpezlivosti.

Drobné blonďaté dievčatko vyrastajúce v ruskom bordeli plnom žien nemalo príliš žiarivú budúcnosť, no Natka si to v svojich troch rokoch samozrejme ešte neuvedomovala. Vždy bola nablízku niekomu, kto sa s ňou hral a zabával počas turnusu, keď si im jej matka zarábala na živobytie v naturáliách. Nadia však len málokedy venovala svoje voľné chvíle malej dcérke, ktorú brala často viac ako príťaž, než ako potešenie. Túto chladnú stránku povahy zdedila Tasha po svojej prísnej ruskej matke, no z časti aj po otcovi, ktorý sa v jej piatom roku života znenazdajky objavil a odviedol malé dievča so sebou preč za more. Nadia nijako nenamietala. Ako malé dievčatko sa svojho otca bála už od začiatku a bolo tomu tak až do konca, no ten ju čakal až o trinásť rokov. Johnatan Williams trávil v Rusku päť rokov pred tým, ako sa aj so svojou manželkou vybral za more a stal sa jedným z prvých osadníkov v budúcej Amerike. Keď sa jedného dňa zjavil pred svojou manželkou s malým dieťaťom, vysvetľovanie nebolo až také obtiažne. Johnatan bol tvrdý a chladný rovnako ako Natashina matka a trojročná Tasha nikdy nebola predmetom diskusie. Bola len obyčajným faktom, ktorý musela Williamsova manželka prijať a zmieriť sa s ním. Celých trinásť rokov to však dávala Natashi pocítiť, pretože v konečnom dôsledku pre ňu bola len nemanželským dieťaťom svojho manžela. Absencia lásky v akejkoľvek podobe zostala v Natashinom živote ešte po dlhé roky. Čo Tasha netušila bolo to, že sa dostala do rodiny lovcov vlkolakov, čo bolo samé o sebe poriadne veľkým problémom, keďže rovnako ako jej matka Nadia, aj ona sama zdedila vlčí gén po svojich predkoch. Johnatan na to prišiel pomerne skoro, no nijako ho to nezastavilo pri uskutočňovaní svojich plánov vychovať z dcéry lovca. Jediný rozdiel bol v tom, že ňou začal pohŕdať ešte viac ako pred tým a v jeho očiach sa stala len zbraňou a predmetom na rôzne pokusy a experimenty, z ktorých mohla lovecká komunita čerpať. Zo žiadneho dieťaťa lovcov nemohol nikdy vyrásť nikto so zdravým rozumom, navyše, Natasha bola ukrátená o akékoľvek psychicky zdravé genetické predispozície. Trinásť rokov nepoznala nič iné ako tvrdý tréning, lovecký výcvik a tvrdé zaobchádzanie, s občasnými drobnými pokusmi zamerané na vlčí metabolizmus. Čo si Natasha nikdy nepamätala bolo to, ako od svojej "rodiny" utiekla. Jedného dňa sa len zobudila kdesi hlboko v lese, nahá, vychudnutá a na pokraji svojich síl. Nech to znelo akokoľvek absurdne, nikdy v živote sa necítila lepšie. Spočiatku bola vyplašená, pretože nepočula svojho vlka, ktorý bol tým jediným, čo ju držalo posledných trinásť rokov pri živote. Možno toto bol okamih, kedy sa pomiatla tak veľmi, že už to nešlo vziať späť. Roky ubiehali a Natasha sa na svoje pomery úspešne začlenila do spoločnosti a vrátila domov do Ruska. Z detstva s matkou si pamätala minimum, no napokon sa jej ju podarilo vypátrať. Žiadna rodinná idylka sa však nekonala, išlo čisto o obchod. Matka dohodila dcére robotu, ktorá bola všetko len nie čistá. Ubehli ďalšie roky a Nat makala všade možne, pretĺkala sa životom bez priateľov, len sama najviac ako si to viete predstaviť. Prišla vojna a po nej hneď ďalšia, až sa Nat ocitla v strede Studenej vojny v Ruskej rozviedke. S výcvikom lovca a silným vlkom to nebol problém, navyše bola dokonale bezcitná a priam stvorená na podobnú robotu a dokonca aj teraz, po rokoch stále udržuje v tejto brandži kontakty. Stalo sa toho ešte mnoho a zážitkov by bolo viac akoby sa podarilo za jeden deň vyrozprávať, no Nat o svojej minulosti nerada hovorí a nachádza sa v nej kopec zlého, špiny a sklamaní, s ktorými sa naučila žiť. Ozajstnú lásku pocítila, alebo k nej mala najbližšie len raz, ale aj to už je preč. S pekným obnosom peňazí sa svojská Natasha ocitá vo vlkolačej metropole Shademore, nasťahuje sa do opustenej továrne a na mieste je otázka, čo tu naozaj robí. Nehľadajte v tom však žiadnu logiku.

Rodený vlk samotár, od narodenia a určite tak aj zomrie. Na tento život je aj presne stavaná a tvorí dokonalú rovnováhu medzi hrubou silnou a rýchlymi nohami, takže ako priamemu konfliktu ani lovu sa nevyhýba. Naopak, obe priam až vyhľadáva. Melírovaná tmavohnedá a sýta farba kožucha dominuje takmer celému telu, až na pár béžových výnimiek, hlavne v okolí krku a silnej čeluste. Pár pásikov sa nachádza aj na nohách a chvoste, no nie sú zase až tak výrazné. Srsť má dlhú a hustú, zrodenú pre kruté zimy na Sibíri, kde sa narodila. Čo sa týka farby očí, zelená u vlkov nie je príliš typická, no Tasha patrí presne k týmto "výnimkám". Nijako jej však nevadí jednou výnimkou sa aj stať a presným zosobnením je aj jej vlk, ktorého by si naozaj nikto nemohol pomýliť s veľkou plyšovou hračkou. Možno to je spôsobené takmer neustálym vrčaním, ktoré z jeho útrob vychádza. Z očí ide jednoznačná hrozba a už len po krátkom pohľade do nich vám môže byť jasné, že vlk chce zaútočiť. Jej vlčia povaha sa až tak príliš nelíši od ľudskej a dalo by sa konštatovať, že priam až splýva do jednej. Je ťažké povedať, či Natasha ovláda vlka, alebo naopak vlk ju, no je to buď alebo, pretože žiadna harmónia medzi nimi nie je. Jeden neúprosne dominuje a druhý je potlačený na zemi.







 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama