Jonathan Lloyd

2. května 2018 v 19:42 | Admin |  Aktivní profily

rodina neznáma

Práce: pravú ruka rodina Reid
Národnost: Waleská (Wales)


Nezameniteľný waleský prízvuk, na ktorý je veľmi citlivý, a nezameniteľné, výrazné modré oči, ktorými už len z princípu zbožňuje prepaľovať svoje okolie. Svojou výškou 178 centimetrov sa síce ľahko stratí v dave, no to je presne to, čo rád využíva a ostatne je to aj pre jeho profesiu veľmi užitočné. Tmavé, zväčšia na kratšie ostrihané vlasy, najnovšie však len na bokoch a výraznejšie strnisko dominujú jeho ostro rezanej tvári. Väčšinou pôsobí upravene, no nedá sa povedať, že by si na to vyslovene potrpel. Je to skôr niečo, čo súvisí s jeho profesiou. Navonok môže pôsobiť ako strážny pes Reidovcov, no tí ho pri sebe nikdy nasilu nedržali. V posledných rokoch sa mu tam zapáčilo natoľko, že v ich službách stále pretrváva, za čo môžu pravdepodobné dve najmladšie generácie. Jonathan, nikdy nie Jon ani Nathan, je muž s ľadovou bezcitnosťou, sledujúci buď vlastný záujem, alebo záujmy rodiny, ktorej prenajíma svoje služby, nikdy neberie ohľad na nikoho iného. Jeho vlastný vlk mu to jednak nedovolí a jednak jemu samému to začalo vyhovovať. Po premene si síce pamätal na svoje krstné meno, no priezvisko bolo pre neho veľkou neznámou, preto prijal waleské priezvisko Lloyd, ktoré vzhľadom na sivé odlesky jeho vlčieho kožucha je viac ako výstižné. Udržiava sa vo forme, čom svedčí aj jeho stavba tela, ktorá mu taktiež napomáha pri výkone jeho profesie. Pôsobiac ako tvrdý a nedostupný muž, Jonathan nikoho nepresviedča o opaku. Je to samostatná jednotka, ktorej nikdy nesvedčala žiadna spolupráca. Dá sa povedať že je takmer bez akýchkoľvek zábran, no vedela by sa nájsť jedna blonďavá výnimka. S problémami so sebaovládaním je spojená aj krvilačnosť a fakt, že väčšinu svojich partneriek zabíja bez rozmyslu. Málokedy s ním nejaká žena strávi noc s tým, že by sa dožila nasledujúceho rána. Nevysvetliteľný strach z ohňa sa snaží prekonať až prehnanou naviazanosťou na jedinú časť histórie, ktorú si k svojej minulosti vie priradiť a tou je Wales. Väčšinu jeho trupu a rúk tvoria tetovania spojené s minulosťou Walesu a jeho kultúrou, taktiež plynulo ovláda okrem angličtiny aj rodný jazyk a vo všeobecnosti je na svoj pôvod neskutočne vysadení, čo je jeho spôsob ako bojovať s nepoznaním vlastnej minulosti.

V sedemnástom storočí vo Walese mohol mať Jonathan akurát tak šťastie že sa dožil 21 rokov bez toho aby zomrel na nejakú, v tom čase, nevyliečiteľnú chorobu. Prvých dvadsaťjeden rokov jeho život nebol sústredený okolo ničoho iného len rodinnej farmy, a ku koncu už plánovania svadby so svojou drahou Eleanor. Nakoniec sa mu to podarilo a 15. mája 1637 mali malú svadbičku na kopci za dedinou. Žiadna veľká slávnosť, no pre oboch to bol najväčší deň ich životov. Táto idylka pokračovala ešte polroka, no potom bol tomu všetkému náhly a až príliš rázny koniec. Vracal sa práve z dediny keď zarazene zbadal dym vychádzajúci z ich spoločného domu, do ktorého sa presťahovali len krátko po svadbe. Pustil všetko čo držal v rukách a bežal čo mu len nohy stačili. Bol už podvečer a plamene desivo obkolesili celý ich malý skromný domček, nebezpečne kontrastujúc s tmavou hviezdnou oblohou. Netušil ako sa dostal do domu a našiel svoju ženu zakliesnenú pod ťažkým spolky horiacim dreveným trámom, ktorý sa na ňu zrútil zo strechy. Nepamätal si ani kedy stratil vedomie, pravdepodobne ako dôsledok otravy z dymu, no prebral sa až na strašné bolesti v lese. Bolo skoré ráno a on jediné čo riešil, bol večerný požiar. Okolie poznal dobre, preto poľahky trafil naspäť domov, no privítalo ho už len zhorenisko. Vtedy vedel a prisahal by že aj počul, ako sa celý láme na kusy. O takmer polhodinu stál na jeho mieste obrovský čierny vlk. Až po svojej prvej a najdlhšej premene v živote si Jonathan uvedomil, ako veľmi ho bolelo rameno keď sa nadránom prebudil v lese. Poznal príbehy ľudí z dediny o krutých stvoreniach, ktoré behajú po svete vo vlčej koži a ničia všetko navôkol, no nikdy im neveril. Vtedy prvýkrát začul hlas svojho vnútorného vlka, ktorý sa ho zmocnil na ďalších neuveriteľných takmer 100 rokov plných krviprelievania, po ktorých Jonathan úplne zabudol na Eleanor a život pred premenou. Do dnešného dňa netuší kto ho premenil a ani si na život predtým nedokáže spomenúť, ťažko povedať prečo, no jedným z vysvetlení by mohlo byť, že mu v tom jeho vlastný vlk jednoducho bráni. Čo v ňom však osudná noc zanechala je, pre neho nevysvetliteľný, strach z ohňa. Čo ho priviedlo naspäť do ľudskej kože bola jedna veľmi výnimočná osoba, nielen pre Jonathana, ale aj jeho vlka. Bola ňou Temperance, ktorej priezvisko nikdy nepoznal. Vtedy mal nad ním úplnú kontrolu jeho vlk, no Temperance sa mu musela natoľko zapáčiť, že ju z inak neznámych dôvodov premenil na vlkolaka, pričom dovolil Jonathanovi vrátiť sa do ľudskej podoby. Pre neho samého to bol po toľkých rokoch šok, najmä ak si nepamätal na život pred premenou, no len tá chvíľka s Rance ktorú strávil, mu pomohla sa nejakým zázračným spôsobom prispôsobiť na tento nový život. Rance však mala svoj život, ku ktorému sa musela vrátiť a síce jej to Jonathan nikdy nezazlieval, jeho vlk z neho zúril. Tento krát však bol silnejší on sám a už nikdy nedovolil vlkovi získať nad ním takú úplnú kontrolu ako v minulosti, aj keď ním je až dodnes príšerne silno ovplyvňovaný. O desať rokov sa už Jonathan ako prekvapivo schopný osobný strážca a zabijak nachádza pod vedením známej vlkolačej a podnikateľskej rodiny Reid, ktorým pomáhal presadiť sa na trhu výrobcov alkoholu, predovšetkým pomocou efektívneho odstraňovania konkurencie. Čo sa stalo počas tých desať rokov nikdy nikomu nepovedal a ostatne sa to ani nechystá zmeniť. Od tých čias je jeho osud spätý s priezviskom Reid, ktorú v tieni nasleduje kam len sa vyberú. Po novom to je vlkolačia metropola Shademore, v ktorej taktiež prebýva pre neho jedna veľmi dôležitá osoba. Náhoda?

V porovnaní s ľudskou podobou je Jonathanov vlk nepomerne väčší a mohutnejší, na čo si musel hneď od premeny zvykať dlhšie ako je bežné. Premeny boli a stále sú bolestivejšie ako u zvyšku jedincov, ktorý už dosiahnu jeho vek, napriek tomu už netrvajú tak dlho ako v minulosti. Kožuch je hustý a dokonale čierny, akoby ho niekto celého hodil do čiernej farby a tá zaliala každý detail. Jediné čo na ňom vyniká sú výrazné oči, ktoré na rozdiel od tých ľudských modrých majú medový odtieň, ktorý prechádza až do tekutého jantáru. Je stavaný skorej na hrubú silu ale na krátke vzdialenosti vie vykonať až pozoruhodnú rýchlosť. Jeho najväčšou slabosťou je strach z ohňa, ktorý sa s ním vlečie už poriadne dlho a nejako sa mu nedarí tento strach trvalo ovládnuť.

 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama