Kerryna Vanja Anjelov

8. června 2018 v 21:34 | Admin |  Aktivní profily


Neví o vlkodlacích


Matka: Katja Anjelov †
Otec: Aleksei Anjelov †
Sestra: Satara Kseniya Anjelov

Práce: Študentka

Národnost: Ruská

Kerryna alebo skôr ako sama seba nazýva Kerry, sa nesnaží pred všetkými ukazovať, je radšej, keď si ju druhý nevšímajú, aj keď niekedy sa jej to tak dobre nedarí. Nie je to pre to ako sa snaží pôsobiť, ale skôr ide o to ako sa snaží presadzovať. No najviac ju štve, že každého zaujmú jej oči. Prečo by aj nie? Jej oči sú celkom dosť zvláštne a dokážu pritiahnuť svoju pozornosť. Ich farba je neuveriteľná a stačí z nich vidieť len malý kúsok, pričom každého dostane ich farba. Majú bledomodrú farbu, pričom sa v nich objaví trochu bielej farbu okolo zrenice. Jej oči sú doslova oknom do duše a je doslova vidieť, že jej pocity sa v nich odrazia. No väčšinou to býva strach a nenávisť voči komukoľvek kto sa jej postaví do cesty, pričom nie vždy to býva príjemné vďaka jej "vrelým" slovám. Väčšinu času bývajú zvýraznené čiernou linkou a jemne očnými tieňmi. Ale jedno je menším prekvapením pre každého, je skoro nevidiaca. Trochu vidí, ale to tak veľmi málo, že musí mať psa aj paličku. Nie sú to len jej belasé oči, ktoré na seba ťahajú pozornosť, ale aj jej vlasy. Prečo práve vlasy? Pretože s jej očami vytvárajú neuveriteľný kontrast, ako keby chcela poukázať na svoje oči. Jej pravá farba vlasov je tmavá, to znamená, že jej vlasy sú tmavo sivé, čiastočne až do hneda. Nikdy nepochopila, prečo má takej farby, ale predsa len tú farbu neznášala. Nechcela chodiť v takej farbe, preto sa rozhodla pre inú variantu, ktorá dodala jej vlasom skôr nadpozemský výzor. Samozrejme mohla skúsiť blond, čiernu alebo dokonca ryšavú, ale ona sa rozhodla pre bielu. Je to dosť nezvyčajný výber ale pre ňu je to obyčajná stratégia. Občas si do vlasov primieša trochu ružovej alebo modrú, raz mala aj fialovú, ale väčšinou zostáva u bielej, takže sa dá povedať, že má rada bielu farbu, ale to sa týka hlavne jej vlasov a iba občas jej oblečenia, na ktoré sa moc nespolieha, aj keď by sa dalo povedať, že sa oblieka pekne. V poslednom čase prešla na ružovú úplnú, takže sa niet čo diviť, že jej vlasy vyzerajú ako cukrová vata. Jej pokožka je celkom dosť bledá, ako keby vôbec nechodila po slnku, čo je dosť pravda. Nemá rada svetlo, aj keď by jej mohlo pomôcť, tak sa mu radšej vyhýba, tým je jej koža bledá a nedá si sama povedať. Niekedy vyzerá, že bola niekde na slnku, ale slnko moc v láske nemá dokonca ani deň, čas kedy ju je vidieť niekde je noc. Preto by sa aj dalo očakávať, že má na tele nejaké jazvy. Má a nie je ich málo, ale väčšinu času sú ukryté pod vrstvou oblečenia. Jednu má ale celkom dosť viditeľnú. Nachádza sa pri jej pravom oku a je presne v tvare srdca. Ďalej má jedno tetovanie, ktoré má zápästí a jeho vzor je fénix. Vybrala si ho kvôli tomu, že fénix zosobňuje, že sama povstane zo svojho vlastného popola, aj keď sama nevedela, čo ju to práve v tej chvíli popadlo. Ďalšou jej časťou je jej výška, nie že by nejak ňou vynikala, ale patrí medzi nízke osoby. Možno aj preto lebo jej matka mala cez 160 centimetrov, ale ona má 153 centimetrov, preto je stále od nej menšia ako keby to robila schválne. Možno je nižšia ako jej matka, tak to dokáže vyrovnať topánkami. Nenosí ale len tak nejaké topánky vždy majú 10 centimetrový opätok, aj keď iba občas to bývajú lodičky, ale najmä sa obuje do vysokých čiernych kozačiek. Je to jej najobľúbenejšia obuv. Je schopná si aj obuť obyčajné tenisky, ale to len kvôli cvičeniu alebo behu, nemá ich moc v láske, aj keď by sa dalo povedať, že pri čomkoľvek ako sú akcie vonku alebo také kde sa môže zašpiniť. Ale najradšej chodí úplne bosá dokonca by tak aj chodila, keby to niekomu nevadilo, ale predsa len obuv je obuv a ona je nútená si obuť niečo. Pokiaľ ide o to čo si oblieka, tak to je na nej celkom dosť zvláštne. Má celkom dosť rozsiahly šatník, ktorý sa ale hlavne skladá zo zopár farieb nenájde sa v nich žiadna pestro farebná. Žiadna žltá, ružová ani zelená. Najviac v jej šatníku je vidieť čierna, červená a biela farba. Každé oblečenie má buď tieto tri farby a už aj to záleží na tom, akú ma náladu, ale väčšina je skôr čierna. Najviac nosí čiernu koženú bundu a doslova sa v nej cíti dobre. Ďalej nosí kožené nohavice, takže vyzerá ako motorkárka. Ale predsa len sa tam nájdu tričká, ktoré majú vtipné, aj keď nie vždy príjemné nápisy. Niekedy bývajú dosť urážlivé a druhým prídu moc drzé, ale ona sa ich drží ako keby to boli jej osobné slová, pričom väčšina aj je. Možno aj preto sa nerada rozpráva s druhými ľuďmi a vyhýba sa im. Nájdu sa aj v nich celkom dosť pekné šaty, nech už sú dlhé, krátke, alebo dokonca priliehajú na jej postavu, tak v nich každému pripadá až moc dobre aby to bola pravda. Niežeby sa za ňou niekto neobzeral, ale ona si ich pohľady nikdy nevšíma a ani ich slová, ktoré ju oslovujú. Sukne sa tiež občas nájdu, ale ak aj hej tak radšej je v obyčajných nohaviciach alebo v jazdeckých veciach. Nikdy jej nevadilo sa obliecť do jazdeckého oblečenia a ísť si zajazdiť. Je jej jedno potom ako vyzerá, pretože nemá problém si zašpiniť ruky, alebo dokonca celá. Dokonca sa vtedy sama na sebe zasmeje. Nerobí si z toho žiaden problém byť celá od blata a aj smrdieť. Komu by to aj vadilo, tak jej to jej jedno. Jednoducho je svoja a nemá rada, keď jej niekto hovorí ako obliekať sa, vyzerať alebo dokonca sa chovať. Všetko ma niekde a nikto jej to nedokáže vyhovoriť, ani keby jej doslova klepal o hlavu, aj tak by si nedala povedať. Vo svojom výzore je svojská, preto nie je radno sa jej do neho pliesť. Možno preto, lebo radšej chce pôsobiť ako emo a nie ako nejaká nafúkaná princeznička, čo sa oblieka do trblietok a rôznych serepetičiek. Povahovo je Kerryna stopercentný samotár, pretože spoločnosť jej nikdy nerobila dobre. Doslova sa jej desila a mala z nej fóbiu, ktorá sa po čase trošku zmenšila, ale predsa len sa toho hneď nezbavila. Je milá, aj keď svojím obliekaním skôr pripomína rebelku, ale predsa len je tak milá, že sa j niekto u nej podivý. Patrí medzi tých ľudí, čo by pomohli, aj keď práve v tej chvíli nemôžu a ona nemôže vôbec. To že ale nevidí, tak to jej v tom nebráni. Usmieva sa veľmi málokedy a aj keď sa usmieva, tak je menej časté, pretože to bývajú falošné úsmevy. Dokonca ani pri sestre sa dlhší čas nezasmiala. Nemala na to náladu, pretože ona náladu nikdy nemá. Buď je neustále v depresiach alebo na niekoho vrčí, ale nie doslovne. Jednoducho nie je to s ňou v tej chvíli jednoduché. S ňou to nikdy nie je jednoduché, len málokto sa s ňou dokáže zblížiť tak, aby s ním normálne rozprávala a aj takých sa dá napočítať na prstoch jednej ruky. Jej samotárskosť ju oddeľuje od každého, kto by si s ňou chcel začať, ale pre tých pár vyvolených je neuveriteľnou priateľkou až za hrob. S nimi je komunikatívna, nervózna a neustále nevie čo so sebou. Je veľmi hyperaktívna, ale s tou jej poruchou sa jej dosť nedá vykonať žiadne činnosti, ktoré by ju zabávali, preto väčšinou odposlucháva rozhovory druhých, miesto aby ich sama viedla, ale čo sa ňou už dá robiť. Ale jedna vec ju robí šťastnou. Zvieratá. Miluje ich a nikdy by im neublížila. Nemá srdce niekomu ublížiť, ani fyzicky, ani slovne. U nej započuť nadávku je raz za uhorský rok. Nenadáva nepáči sa jej to a ani sama by sa nedokázala zmierniť s tým, že by niekomu povedala niečo hnusné, to by nebola ona. Možno bol život ku ne j hnusný, ale predsa len zostala takou, aká je.

Kerry sa narodila o dva roky neskôr ako jej sestra a predsa len sa u nich nedalo zanevrieť na sesterstvo. Boli to Sestry ako sa patrí. Jedna kryla druhej chrbát a keď sa stalo čokoľvek zle, tak vždy jedna stála za tou druhou. Prečo by aj nie súrodenci by mali vždy pri sebe stáť, aj v tých najhorších chvíľach, čo tak aj u nich dvoch bolo vždy. Vždy stáli pri sebe a aj v škole, ale predsa len sa niekedy spolu nevideli a vtedy dostávala riadne zabrať. Nebola moc obľúbená v škole, ale prečo by aj mala byť, taký introvert ako ona už nebol. Mala s tým obrovský problém a stále má. Mala fóbiu zo spoločnosti, ktorá je síce v tejto chvíli menšia, ale v tých časoch nedokázala pomaly ani pred druhými rozprávať, ale v tých časom mala svoj zrak, ale predsa len sa muselo niečo stať, aby prišla o zrak. Tak sa aj stalo v jej trinástich rokoch. Bol to jeden z tých dní, že sa nič nemôže nič stať a predsa len sa stane. Tak to sa zmenilo v jednej minúte, keď prišla so sestrou domov. Ani jedna z nich nevedela, čo sa deje, kým jej niekto nezviazal ruky za chrbtom a na jej oči nedal šatku. Predsa len bola ešte mladá a tak moc niečo také nechápala. Ale predsa len vedela, že sa deje ničo zlé. Oddelili ju od jej sestry a nejak sa s ňou pohrávali. Podávali jej nejaké látky, ktoré musela vypiť a po malo čase jej začalo byť dosť zle. Mala šťastie, pretože sa niekto postaral o to, že ich niekto zachránil, ale ona skončila v nemocnici. Dôvod bol jasný. Otrava Metanolom. To malo na ňu obrovské následky. Jej zrak bol veľmi slabý a jej život bol veľmi vo veľkom ohrození, ale že prežila bol veľký zázrak. Jej sestra zatiaľ čakala na to, kým sa dostane z nemocnice a keď sa tak stalo, tak sa o obe starali ich starý rodičia, pretože práve ich rodičia zomreli počas toho, čo sa stalo. Bohužiaľ aj oni po čase zomreli, že vraj po útoku nejakého zvieraťa, ale sama tomu neverila, ale predsa len musela, pretože sestre verila, že by jej neklamala. Počúvla sestru, aby sa presťahovali do Ameriky, predsa len musela, pretože ešte nebola dospelá, kým jej sestra hej a starala sa o ňu. Preto navštevuje nemocnicu a psychiatra veľmi často, pretože sama sa poriadne s tým nevyrovnala. Sama presne nevie, čo robí v tomto meste, aj keď sa venuje štúdiu, ktoré ju síce zamestnáva, ale predsa len nech robí sestre radosť.

-

-


 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama