Nia Tammie Steffenberg

1. července 2018 v 23:42 | Admin |  Aktivní profily

Skutočný otec - Jacopo de'Calfucci (?)
Nevlastný otec - Antonio Martinéz (?)
Matka - Annetta Martinéz (?) Brat - Rodrigo Martinéz (?)
Sestra - Caterina Martinéz (?)
Bratranec - Nicolao Cazador (?)
Bývalý priateľ: James Shield

Práce: Nájemná vražedkyně
Národnost: Norská

Dalo by sa povedať, že Nia trpí takzvaným rázštepom osobnosti. To znamená, že v nej sú dve osoby s dvomi rozdielnymi povahami a raz nad jej telom vládne jedna, inokedy zas druhá. Jedna si hovorí Nia, druhá Tammie. Dve mená, pre dve rozdielne osoby, pretože ich povahy sú rozdielne ako slnko a mesiac. Nia je ako slniečko. Povahou sa zaraďuje medzi ľudí, ktorých treba najskôr lepšie spoznať, aby sa dalo posúdiť aká v skutočnosti je, ale už po prvých slovách, ktoré s ňou prehovoríte vám bude jasné, že je to rázne dievča, ktoré sa do konverzácií moc nezapája a radšej bude iba ticho počúvať, kým sa na niečo nevyhovorí a proste neodíde, pretože jej pripadáte nudný. Snaží sa byť ale aspoň natoľko milá, aby ste na to neprišli, pretože vás nechce uraziť. Ale niekedy, keď nemá na výber, tak vie byť pekne nepríjemná i keď sa do tej doby snažila byť milá. Nervy má však iba jedny. Niekedy je trochu drzá, niekedy veľmi, ale keď má dobrú náladu, tak je ako obyčajné dievča, ktoré je schopné presedieť kľudne aj celý deň pri nejakom dedkovi a počúvať jeho životný príbeh a ešte aj s úsmevom na tvári - prevažne by toho bola schopná preto, aby mohla počuť o tom, že nie všetci ľudia majú taký ťažký život. K cudzím ľuďom moc priateľská zo začiatku nie je a keď jej niekto nie je sympatický a nesadne jej, tak mu nepomôže ani to, keby sa poznali celé veky, vždy sa k nemu bude chovať so značným odstupom a odmerane. Iba málo koho si k sebe pustí (snáď ste to všetci pochopili) a iba málokomu skutočne dôveruje. Občas sa snaží byť veselou kopou, ale keď treba byť vážny, tak vtedy nevie čo je humor. Niektoré situácie sa síce snaží odľahčiť práve humorom, ale nie vždy úspešne. Má svoj vlastný zmysel pre humor, kto ho pochopí, má šťastie a kto nie, smola pre neho. Nerada niečo vysvetľuje z toho čo povedala, pretože to sa do toho potom zamotá aj ona a už je to celé zle. Naštvať ju nie je práve jednoduché, ale keď jej niekto vynadá, tak si z toho ťažkú hlavu nerobí, vie o sebe predsa, že dokonalá nie je, rovnako ako nikto na svete, preto prijíma kritiku pomaly s úsmevom. Má svoju vlastnú hlavu a nemá rada, keď jej niekto až príliš rozkazuje a myslí si, že ju môže ovládať. Väčšinou sa snaží pôsobiť profesionálne, byť nad vecou, akoby ju nič nemohlo rozhodiť alebo prekvapiť. Väčšinou to tak aj skutočne je, ale za tie roky sa z nej stala dosť dobrá herečka, takže svoje pocity dokáže dosť dobre skrývať a preto je niekedy dosť ťažké posúdiť čo sa bude diať Ďalej a ako na isté veci zareaguje. Vždy však bola dobrým poslucháčom a preto ako hľadáte psychológa zadarmo, tu ho máte! Stačí sa ku nej posadiť v bare a začať rozprávať, ak ju zaujmete, bude počúvať ak nie, proste odíde. To by bolo všetko ku Nii, prejdime teda na druhú. Tammie je skutočný psychopat, ktorý sa vyžíva v utrpení ostatných. Ktokoľvek normálny na ňu natrafí, vždy si pomyslí, že by ju mali zavrieť do blázinca do doby, kým tam zhnije a potom ešte dlhšie. Rada sa smeje na veciach, ktoré ani omylom nie sú smiešne a rada robí veci, ktoré jej pripadajú lákavé aj keby to malo byť zhodenie z mosta náhodného okoloidúceho. Smrť má rada, ale len keď jej môže do náručia hádzať ostatných. Avšak, nikto nikdy nevie kedy sa jedna z nich prejaví a ako dlho tam daná osoba bude. Je väčšia pravdepodobnosť, že narazíte na jej lepšiu stránku, ale niekedy sa sama rozhodne, že si prehodí osobnosť a bude tou zlou. Naučila sa ako to ovládať a ako sa brániť prípadným útokom jej druhej osobnosti, ale tá sa sama od seba moc neprejvauje, pokiaľ k tomu nemá dôvod. Teraz k jej vzhľadu. Výškou sa radí medzi trochu vyššie ženy, ale zas nie medzi žirafy. Má meter a sedemdesiat centimetrov k tomu, s čím je maximálne spokojná, dokonca by možno brala aj trochu menej. Čím menšie telo, tým lepšie sa schová... Každopádne, už keď kráča po ulici, je pre ňu ľahké zapadnúť, rovnako ako vytŕčať, záleží od toho či chce upútať pozornosť alebo splynúť s okolím. Má tmavé vlasy, oči ešte tmavšie a plné pery, ktoré si na jej tvári všimnete hneď ako druhé. Prvé sú totižto jej oči, ktoré sú hnedé ako horká čokoláda, niekedy pôsobia akoby boli čierne a je veľmi ľahké sa v nich stratiť pokiaľ to chce. Vo zvádzaní mužov je veľmi dobrá, ale nie vždy to aj myslí vážne takže chlapi pozor! Jeden nikdy nevie či vám náhodou počas spánku nevrazí nôž medzi lopatky. Vlasy má prevažne rovné, mierne vlnité, ale občas si ich natočí, záleží to od jej voľného času a snahy vyzerať čo najlepšie. Moc sa nemaľuje pokiaľ nemusí, ale ak má za úlohu zviesť chlapa, tak sa namaľuje úplne bravúrne a keď k tomu pridá aj nejaké pekné oblečenie a úsmev, úspech má zaručený. Preto sa v jej šatníku nachádzajú kúsky, v ktorých by mohla ísť rovno na výstavné mólo, ale taktiež sú tam kúsky, v ktorých by zapadla medzi dojičky kráv.

Narodila sa v Španielsku ako najstaršia z troch detí, pod menom Sophia. Jej matka bola zamilovaná do muža, ktorý jej poplietol hlavu keď bola ešte veľmi mladá. Obaja boli vlkolaci a teda z ich lásky vznikol ďalší vlkolak, čiže Sophia. Problém bol len v tom, že Jacopo Annettu nikdy skutočne nemiloval. Vadilo mu, že Annetta nie je Španielka, ale že jej rodičia sú obaja z Nórska. Bral ju teda ako cudzinca vo svojej zemi, ale jej krása bola očarujúca natoľko, že s ňou splodil dieťa. Chcel si ju vziať za ženu, ale len pod podmienkou, že to bude chlapec, ale keďže sa chlapec nekonal, odkopol ju, čo ju zlomilo. Istý čas chcela svoje dieťa odvrhnúť, ale Sophiu pred životom siroty zachránilo to, že jej matka spoznala Antonia Martinéza. Ten sa do nej zamiloval na prvý pohľad a hneď si ju aj vzal za ženu. Prijal Sophiu ako svoju vlastnú, dal jej svoje meno, takže Sophia bola zrazu Martinéz a s Annettou splodil ešte dve ďalšie deti. Chlapčeka a potom dievčatko. Pár rokov spolu žili v Španielsku. Ako sa ukázalo, Antonio bol z rodiny Cazadorovcov, ktorý lovili vlkolakov a preto keď si vzal Annettu, snažili sa obaja udržať v tajnosti, že do rodiny priženil vlkolakov. Všetko to bolo v poriadku do chvíle, kedy sa to začalo prejavovať u detí. Vtedy sa proti nim ich rodina vzbúrila a vyhnali ich zo Španielska, inak by ich boli zabili. Ušli spolu teda do Nórska, odkiaľ pochádzala Sophiina matka a snažili sa tam začať nový život. Čo Sophia využila a keďže jej matka bola Nórka, pokladala za Nórku aj seba. Viac ako za Španielku. Keďže Sophia vtedy mala už desať rokov, táto zmena bola pre ňu náročná, pretože v Španielsku mala kamarátov, mala rada svoju rodinu, bratrancov a sesternice, ale zrazu o to všetko prišla len kvôli vlkovi v nej. Bola si totižto istá tým, že keby vlkolakom nebola, mohla by tam ostať. Snažila sa teda robiť všetko preto, aby sa vlka v sebe zbavila i keď vedela, že to pravdepodobne bude znamenať jej koniec, ale skúsiť to musela. Boli predsa dvaja rozliční tvorovia, muselo to nejako ísť. Veľakrát sa preto pokúsila vo vlčej podobe o samovraždu, čo sa nakoniec skončilo len tým, že nadobro prišla o chvost, ktorý jej už nikdy nenarástol. Vlka v sebe nenávidela. Jej rodičia to vedeli a nevedeli čo s tým, ako ju upokojiť zakaždým keď začala vyvádzať. Potom ju to však akoby zo dňa na deň prešlo. Proste sa zmierila s tým, že je vlkolak a hotovo. Už sa ho viac nepokúšala zbaviť. Miesto toho sa ho snažila ovládnuť, aby ju počúval, aby sa jej bál, aby mal voči nej rešpekt. A tým, že sa ako vlkolak už narodila, nebolo to pre ňu také ťažké. Rodičia sa s tým zmierili a miesto toho aby jej nejako pomohli, vychovávali medzitým jej dvoch súrodencov. Z jej sestry sa matka snažila urobiť dámu a z jej brata robil otec muža ako sa patrí, zatiaľ čo ona sa vždy cítila ako vyvrheľ. Keď mala pätnásť, ušla z domu a nemala v pláne sa tam už nikdy vrátiť. To sa jej aj podarilo. Podarilo sa jej však aj to, že sa začlenila do tajnej služby a stala sa ich agentkou. Patrila medzi tých najlepších, pri čom vypracovať sa do takej formy jej zabralo ďalších päť rokov. Už si poriadne ani nepamätá ako sa ku nim dostala, vie len, že to bola viac menej náhoda, pretože zhodou okolností narazila na ich základňu a keďže ju považovali za viac menej neškodnú, nezabili ju. Miesto toho ju vycvičili, pretože v nej videli potenciál, ktorý v sebe vtedy nevidela ani ona sama. Agenti sa stali jej novou rodinou, ktorej sa držala veľmi dlho. Počas svojho pôsobenia ako tajnej agentky sa u nej vyvinula práve tá jej druhá stránka osobnosti. Ona sama totižto mala problémy so zabíjaním, ale vedela, že to musí robiť, preto sa od toho vždy nejako odosobnila až sa z toho po čase stala celkom iná osoba, prežívajúca v jej mysli. Najprv spolu nevedeli vychádzať, ale nakoniec si našli spoločný systém, pretože tá správna Sophia si uvedomila, že tá druhá jej pomáha pri zabíjaní. Zabíja tá zlá, nie tá dobrá. Nie ona má na rukách krv, to tá druhá... Raz dostala misiu, v ktorej musela zviesť nepriateľa a zneškodniť ho. Volal sa James Shield a keďže to bola jej prvá misia takéhoto typu, bola z toho najprv dosť nervózna. Nakoniec aj bol dôvod, pretože ako sa ukázalo, po čase sa do neho zamilovala a mala pocit, že už mu nedokáže ublížiť. Chcela ho preto opustiť, mala to v pláne, ale on ju predbehol. Jedného večera za ňou prišiel ako nepriateľ, ktorý má za úlohu ju zabiť, ale postrehla, že aj on váhal. Rovnaké pochybnosti cítila aj ona, ale jej cit pre povinnosť a splnenú každú misiu u nej vyvolal tú druhú Sophiu, ktorá nemala problém Jamesa zabiť. Vystrelila po ňom bez váhania a síce pri tom cítila nesmiernu bolesť, vtedajšiu Sophie to nezaujímalo. Vtedy si však všimla prsteň, ktorý mu vypadol z vrecka a to bola jej osudná chyba, že si ho všimla. Jej sebaovládanie zakolísalo, znovu sa začala prejavovať jej dobrá stránka, ktorá mala vtedy chuť sa k nemu vrhnúť a pomôcť mu. Ľutovala čo urobila, ale nemohla to viac vziať späť, preto ušla do noci. Vedela však, že je tu niečo, čo pre neho môže urobiť aby prežil. Ako vlk sa preto k nemu vrátila a pohrýzla ho. Ušla pred jeho výstrelom a síce si po tom výstrele odniesla jazvu na pravom boku, vrátila sa k nemu keď stratil vedomie a ako človek ho odniesla z tej chladnej zeme do hotelovej izby, kde mu vyčistila rany. Ostala s ním až do rána, aby mala istotu, že skutočne žije, potom ušla a všetky stopy po sebe dokonalo zahladila. Jej vlastné zranenie po výstrele sa hojilo veľmi zle, nevedela prečo, ale trvalo dlho kým sa to zahojilo a aj tak jej ostala nepatrná jazva. Kto by ju nehľadal, ten by ju nenašiel, ale kto o nej vie, už ju nikdy neprehliadne. Veľa rokov sa z toho ešte spamätávala, ale bola nadšená aspoň z toho, že ho zachránila. Nemohla si byť istá tým či sa mu podarí naučiť sa žiť život vlkolaka, ale verila tomu, že to dokáže. Stále pracovala ako agentka a stále pre tú istú spoločnosť. To, že James žije sa nikto z nich nedozvedel, preto jej misiu pokladali za úspešnú, obzvlášť keď sa dozvedeli o jeho pohrebe. Takýto život ju však pomaly prestával baviť. Stále sa vo svojich zabijáckych schopnostiach zdokonaľovala a čoskoro dokázala zabíjať takmer aj pohľadom, ale jej život nemal žiaden zmysel, nijaký vyšší cieľ, pre ktorý by mohla žiť. Preto sa rozhodla pre zmenu. Začne žiť odznova. Nafingovala svoju smrť pri jednej misii, kedy nastal výbuch a na svojom pohrebe sa len z diaľky prizerala. Zvolila si nové meno, novú totožnosť, nový život. Začala si hovoriť Nia, jej druhá polovica sa nazvala Tammie a priezvisko si zvolili Steffenberg. Pár rokov sa začleňovali do spoločnosti, úlohy zabijaka sa nevzdala, bola to najlepšia cesta ako si zarobiť rýchle peniaze, takže brala zákazky a stal sa z nej nájomný vrah. Samozrejme, vždy si za svoje služby nechala dobre zaplatiť. Takto precestovala takmer celý svet kým nenatrafila na mesto Shademore, v ktorom ako zistila, žije pár známych ľudí, ktorých by sa zrejme patrilo pozdraviť po takom dlhom čase... Dokonca si zaobstarala aj chipmunka, ktorému dala meno Diaval. To len aby nebola taká sama a mala aspoň nejakú spoločnosť

Jej srsť je v skutku zaujímavá. Má tam bielu, hnedú, čiernu, možno trochu ryšavej a tak podobne, ale hlavné je to, že je to na jej tele rozmiestnené ako príde. Jej sfarbenie nemá poriadne hlavu ani pätu, proste je to také ako to je a basta. Oči má viac menej sivé a keďže má hlavu prevažne čiernu - minimálne okolo očí -, tak jej tak pekne svietia. Avšak na jej vlčici je zvláštna jedna vec. Kedysi čierny chvost jej teraz chýba. Má tam iba pár centimetrový chvostík, niečo ako medveď alebo tak... Nastali situácie kedy jej chýbal, hlavne zo začiatku, pretože udržať bez neho balans za behu bolo náročné, ale neučila sa žiť bez neho a teraz má pocit, že by tam bol len zbytočne navyše.

• Vlastní malého chipmunka, volá ho Diaval, má pár mesiacov a je to malý blázon, stále si na seba ešte len zvykajú, ale už teraz vidieť, že sú kamaráti
• Jej vlčica sa jej bojí a má pred ňou značný rešpekt
• Na pravom boku má nepatrnú jazvu po rane guľkou, ktorá sa veľmi zle hojila







 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama